BRATISLAVA - V nedeľu uplynulo desať rokov od začiatku druhej fázy spolupráce Slovenskej republiky s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Táto spolupráca prináša výhody pre slovenský výskum, vzdelávanie a technologický rozvoj.
V nedeľu 16. februára uplynulo desať rokov od začiatku druhej fázy spolupráce Slovenskej republiky s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Slovensko sa vtedy stalo spolupracujúcim štátom ESA, ktorá je popri americkej NASA, ruskom Roskosmose a čínskom CNSA jednou z najvýznamnejších vesmírnych agentúr sveta.
Medzi hlavné aktivity ESA patrí vedecko-výskumná činnosť v oblasti fundamentálnej fyziky, astronómie a astrofyziky, či výskum slnečnej sústavy.
Ďalšou aktivitou je vzdelávacia činnosť a technologický vývoj v oblastiach telekomunikácií, satelitnej navigácie, diaľkového pozorovania Zeme, ale aj v oblasti nosných rakiet, pilotovanej kozmonautiky a inžinierskej a operačnej činnosti.
Na základe rámcovej dohody spolupracuje ESA aj s Európskou úniou (EÚ) na vybraných vesmírnych projektoch, predovšetkým na globálnom navigačnom satelitnom systéme Galileo a na projekte pre monitorovanie životného prostredia Copernicus.
Európska vesmírna agentúra je medzivládna organizácia, ktorá vznikla v roku 1975 podpísaním medzivládneho Dohovoru o založení ESA za účelom výskumu vesmíru a vývoja kozmických technológií pre mierové účely. Hlavné sídlo má v Paríži, pričom disponuje aj niekoľkými technologickými centrami.
V Španielsku má astronomické centrum ESAC, v Holandsku sa nachádza technologické centrum ESTEC, v Taliansku centrum pre pozorovanie Zeme ESRIN a v Nemecku má ESA operačné centrum ESOC a centrum pre výcvik kozmonautov EAC. Vlastný kozmodróm má agentúra vo Francúzskej Guyane pri meste Kourou.
V súčasnosti má 23 členov, ktorými sú Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo.
Tieto krajiny členskými príspevkami tvoria rozpočet ESA vo výške takmer 7,68 miliardy eur ročne.
V roku 2010 SR podpísala s ESA rámcovú Dohodu o spolupráci, čím vstúpila do prvej etapy spolupráce.
Na základe tejto dohody prebiehala medzi SR a ESA vzájomná výmena informácií, účasť na školiacich programoch, výmena odborných pracovníkov a študentov, spolupráca pri organizovaní odborných seminárov a podobných podujatí.
Slovensko sa odvtedy prizývalo ako pozorovateľ k rôznym rokovaniam ESA, predovšetkým na Radu ESA, ktorá je jej najvyšším riadiacim orgánom, ale aj k špecializovaným poradným orgánom, napríklad pre satelitnú navigáciu a pozorovanie Zeme.
Dňa 16. februára 2015 sa začala druhá fáza spolupráce SR a ESA. Slovensko sa stalo spolupracujúcim štátom ESA, keď vtedajší slovenský minister školstva Juraj Draxler a Karlheinz Kreuzberg z ESA podpísali Zmluvu o európskom spolupracujúcom štáte.
Slovensko sa vtedy stalo v poradí deviatou krajinou, ktorá podpísala takúto dohodu. Zároveň sa zaviazalo financovať prístupový program PECS (Plán pre európske spolupracujúce štáty), ktorý slúži na prípravu štátu na plné členstvo v ESA.
Od 13. októbra 2022 je platná Zmluva o pridružení medzi SR a ESA. Okrem Slovenska sú pridruženými krajinami Lotyšsko a Litva. Špeciálny štatút pridruženého člena má Kanada. K najbližším partnerom Slovenska patria Česko, Maďarsko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Nemecko, Rakúsko, Nórsko a Kanada.
Slovenské vesmírne aktivity v súvislosti s prístupovým procesom členstva SR v ESA koordinuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a mládeže (MŠVVaM) SR prostredníctvom Slovenskej vesmírnej kancelárie, ktorá vznikla uznesením slovenskej vlády 1. januára 2021.
Vesmírna kancelária ministerstva školstva priamo zodpovedá za vesmírnu politiku SR, pričom budovanie priemyselného vesmírneho ekosystému zmluvným vzťahom delegovala na SARIO, čím vznikla jej priemyselné zložka.
Spolupráci s ESA má pre SR niekoľko prínosov. Dochádza k zvyšovaniu premyslených kapacít na dodávku high-tech produktov a služieb, ako aj k výraznejšiemu zapojeniu slovenských výskumných ústavov a univerzít do medzinárodných vedecko-výskumných projektov vysokej kvality.
Stúpa aj záujem mladej slovenskej generácie o vedu a štúdium technických a prírodovedných smerov.
"Od roku 2015 evidujeme viac ako 80 projektov slovenských vedcov a firiem v súvislosti s členstvom ESA. Slovenská republika, slovenskí vedci, ale i podnikatelia, sa zapojili priamo do tendrov a výziev ESA či dodávateľských reťazcov, alebo do riešenia vesmírnych projektov v rámci projektových výziev vyhlasovaných pre Slovenskú republiku agentúrou ESA," uviedla Jana Rovňanová, vedúca slovenskej delegácie v ESA a vedúca Slovenskej vesmírnej kancelárie.
Dňa 3. januára 2025 vznikol aj Východoslovenský vesmírny klaster (VSVK), ktorého zakladajúcimi členmi sú Ústav experimentálnej fyziky SAV, Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia (DT ITSO SK), Technická univerzita v Košiciach, SARIO a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Prvé podujatie, do ktorého sa VSVK aktívne zapojí, sa uskutoční 18. a 19. februára 2025. Pôjde o podujatie Hungarian/Slovak Joint Space Event 2025, organizované práve pod záštitou ESA.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies