Snaha Maďarska o vstup Srbska do EÚ sa zastavila. Tu je dôvod prečo!

Viacerí diplomati uviedli, že mnohé krajiny EÚ odmietli návrh Maďarska na posunutie prístupových rokovaní so Srbskom do ďalšej fázy, čo zabránilo dosiahnutiu potrebnej jednomyseľnosti. Na diskusii, ktorá prebiehala za zatvorenými dverami, sa zúčastnili veľvyslanci. Proti návrhu vystúpili krajiny ako Chorvátsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Holandsko a Švédsko, ktoré kritizovali neuspokojivý pokrok Srbska v oblasti základných práv, vzťahov s Kosovom a odmietanie sankcií voči Rusku.

Maďarské predsedníctvo Rady EÚ navrhlo otvorenie skupiny 3 prístupového procesu, ktorá zahŕňa oblasti ako konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ale Brusel v roku 2020 zmenil pravidlá a požaduje, aby sa tematické oblasti otvorili ako celok po splnení kritérií. Európska komisia potvrdila, že Srbsko je „technicky pripravené“, ale rozhodnutie o ďalších krokoch zostáva na členských štátoch.

Srbský prezident Aleksandar Vučić síce zdôraznil záväzok svojej krajiny k členstvu v EÚ, ale zároveň povedal, že sa „nehanbí“ za to, že udržiava „tradične veľmi dobré vzťahy“ s Moskvou a odmieta dodržiavať západné obmedzenia. „Nikto v Európe so mnou v tejto otázke nesúhlasí, ale všetci v Európe chápu môj postoj,“ povedal Vučić v septembri. 

Belehrad je pod drobnohľadom aj pre svoju dohodu o voľnom obchode s Čínou, ktorá nadobudla platnosť 1. júla a okamžite zrušila 60 % ciel medzi oboma stranami. Nie je jasné, ako by sa krajina s dohodou o voľnom obchode s Čínou mohla stať súčasťou EÚ, keďže obchodná politika bloku je jednotná a určuje ju Brusel.

Srbsko „udržiava vzťahy na vysokej úrovni s Ruskou federáciou a zintenzívnilo svoje vzťahy s Čínou, čo vyvoláva otázky o strategickom smerovaní Srbska,“ píše Komisia v správe o rozšírení, ktorú zverejnila minulý mesiac. Vučićova politika sa podobá politike maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý sa rozišiel so svojimi kolegami z EÚ, aby podporil dobré vzťahy s ruským Vladimirom Putinom a čínskym Si Ťin-pchingom.

Pokrok v prístupových rozhovoroch s kandidátskymi krajinami západného Balkánu je jednou z kľúčových priorít maďarského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa skončí 31. decembra. „Krajinám západného Balkánu sme pred dvadsiatimi rokmi sľúbili, že im umožníme vstup, a je čas tento sľub splniť,“ povedal Orbán.

Zatiaľ čo Brusel pristupuje k procesu rozširovania ako k procesu „založenom na zásluhách,“ rozhodnutia členských štátov sú vo svojej podstate politické. Napríklad Maďarsko sa zdráha pokročiť v súvislosti s ukrajinskou kandidatúrou, ktorá je v súčasnosti prakticky na mŕtvom bode.