Súčasnému svetu chýbajú tri veci: dostatok energie, potravín a vody. Problém sa bude v budúcnosti ešte zhoršovať, pritom existuje riešenie. Podľa rozsiahleho výskumu vedcov z Arizonskej univerzity ním je takzvaná agrivoltaika.
Agrivoltaika sa stáva v posledných rokoch veľkou témou. Ide o nápad, ktorý zlučuje pestovanie plodín v súčinnosti s fotovoltaickými panelmi (solárne panely).
Experimentuje sa s ňou už na mnohých miestach planéty, väčšinou s úspechom. Ale až doteraz chýbalo nejaké rozsiahlejšie vedecké vyhodnotenie.
A zatiaľ sa nikto nezameral na suché oblasti, ktoré majú problém s nedostatkom vlahy aj potravín, ale pritom disponujú nadmerným množstvom slnečného žiarenia.
"Veľa z nás chce viac obnoviteľnej energie, ale kam so všetkými tými panelmi? Ako solárnych inštalácií pribúda, najčastejšie sa objavujú na okrajoch miest - ale práve tieto miesta sme historicky najviac využívali pre produkciu našich potravín," upozorňuje Greg Barron-Gafford, hlavný autor štúdie, ktorá vyšla v prestížnom vedeckom žurnálu Nature Sustainability.
Jedlo alebo energie?
Nedávny výskum uverejnený v časopise Nature opísal, že najväčší potenciál pre solárne panely majú práve osiate poľnohospodárske plochy. A to je vraj problém.
"Pre aké využitie krajiny sa rozhodnete - potrava alebo energie? Táto výzva je kľúčová a nachádza sa na križovatke vzťahov ľudí a prírody. A práve tu vyniká geografia," uviedol Barron-Gafford.
Crops under solar panels can be a win-win, and in dry places, photovoltaic shade can even reduce water use, suggests new study in journal Nature Sustainability. For example, cherry tomatoes saw a 65% increase in CO2 uptake, a 65% increase in water-use… https://t.co/oudg3ubAiX pic.twitter.com/LW9ZNbIcQz
— Trendfeed (@trendfeed_de) September 6, 2019
"Začali sme sa pýtať: a prečo vlastne krajinu nevyužívame pre obe tieto funkcie súčasne? A od tej doby pestujeme plodiny ako paradajky, korenie alebo bylinky v tieni solárnych panelov," dodal.
Toto uvažovanie uplatnil aj v praxi, je totiž členom vedeckého experimentu Biospehere 2 - jedného z najväčších a najslávnejších skúmaní umelej aj prirodzenej biosféry.
Prvá naozaj vedecká agrivoltaická inštalácia vznikla práve v rámci tohto pokusu. Výskumníci v tieni panelov pestovali tri plodiny: papričky, papričky jalapeño a cherry paradajky. Neďaleko mali ďalšie kontrolné záhony, kde sa rovnaké plodiny pestovali pomocou klasických metód. Vedci potom skúmali všetky rozdiely.
Plodiny verzus tieň
Vedci zistili, že agrivoltaické systémy silne ovplyvnili tri faktory, ktoré majú kľúčovú úlohu na rast a rozmnožovanie rastlín - teplotu vzduchu, priame slnečné žiarenie a dopyt po vode. Tieň poskytovaný solárnymi panelmi viedol k nižším teplotám vo dne a vyšším v noci, čo malo pozitívny vplyv na rast rastlín. Vďaka panelom bolo tiež vo vzduchu viac vlhkosti, čo rastlinám tiež pomáhalo.
"Zistili sme, že mnohým našim plodinám sa darí lepšie v tieni panelov jednoducho preto, že ich to chráni pred priamym slnečným svetlom," vysvetľuje Baron-Gafford.
Práve nižšia spotreba vody sa ukázala u všetkých plodín - pôda si totiž pri agrivoltaických systémoch uchovávala o 15 percent viac vlhkosti ako v bežných podmienkach.
Vedcov zaskočilo, že sa pozitívny efekt ukázal aj na výrobe energie. Solárne panely totiž majú za vyšších teplôt nižšiu efektivitu - a rastliny v okolí ju znižovali.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies