Káhira, Egypt – Hodinu pred časom iftaru sa ulice v okolí mešity Sayeda Zeinab začnú spomaľovať. Obyvatelia i návštevníci sa zhromažďujú na ulici oproti posvätnému miestu, kde je pochovaná vnučka proroka Mohameda. Počas Ramadánu sa pred mešitou objavuje tradičný "stôl milosrdenstva", pri ktorom dobrovoľníci podávajú jedlo tým, ktorí ho potrebujú.
Stôl milosrdenstva
Každý sa ponáhľa zabezpečiť si miesto. Pri jednom stole sa dvojročná Jana šplhá od jedného konca k druhému, čo vyvoláva smiech prísediacich. "Koho
je to dieťa, preboha?" žartuje muž. "Patrí tej slečne, čo rozdáva
lyžice," odpovedá dobrovoľník a ukazuje na mladú ženu v čiernom hidžábe,
ktorá horlivo pomáha.
Dobrovoľníci, prevažne miestni obyvatelia, rozdeľujú každému vodu, šťavu a jedlo – datle, ryžu, zemiaky a kura. Hoci sami držia pôst, jedia až poslední,
aby zabezpečili, že každý zo štyristo prítomných dostane porciu.
"Pomáhame spontánne a radostne" "Nie sme ničím výnimoční. Každých desať metrov je takýto stôl," hovorí Hamdy, červenobradatý muž, ktorý sa dobrovoľníckej práci venuje už päť
rokov. On a ostatní pomocníci sú miestni obchodníci, ktorí po rozdávaní jedla
opäť otvárajú svoje stánky.
"Dostávame dary aj zo zahraničia, najviac z Perzského zálivu. Okrem peňazí nám miestni prinášajú potraviny. Raz mäso, inokedy ryžu či
zeleninu," dodáva Hamdy.
Varenie je pod taktovkou Mostafu, profesionálneho kuchára, ktorý v podobných kuchyniach pracuje celoročne.
"Všetko prebieha spontánne. Nemáme hierarchiu ani pevné pravidlá. Veríme v Boží zámer a vždy to nakoniec vyjde," vysvetľuje Hamdy.
Stáročná tradícia
Na sklade s potravinami visí tabuľka s veršom z Koránu: „A tí, čo dávajú jedlo, hoci sami po ňom túžia, chudobným, sirotám a zajatcom, hovoriac: „Kmíme vás len kvôli Bohu a neočakávame odmenu ani vďaku."
Podobné charity majú v Egypte dlhú históriu. Prvý "stôl milosrdenstva" sa datuje do roku 872, keď ich organizoval vládca Ahmad Ibn Tulun. Počas Fatimidskej dynastie sa tradícia upevnila a pretrvala dodnes. Dnes, keď ekonomická kríza a inflácia sužujú krajinu, sa tieto stoly stali pre mnohých nevyhnutnosťou.
Stôl pre všetkých
Hamdy zdôrazňuje, že pri stole nie je nikto posudzovaný. "Kto prejde okolo, toho pohostíme. Všetci sú tu vítaní." Pri stole sedí aj starší manželský pár, ktorý navštívil chorého príbuzného v nemocnici. "Nestihli sme sa dostať domov na iftar, tak sme sa potešili, že máme kde jesť."
V rohu sedia sudánske rodiny a mladí študenti, čo len umocňuje pocit pospolitosti. "Počas prvého Ramadánu mimo domova mi tieto stoly pomohli cítiť sa ako doma," hovorí 24-ročný Ahmed.
Keď je rozdávanie jedla hotové, dobrovoľníci spolu s okoloidúcimi čistia a skladajú stoly. Potom si spoločne vychutnávajú zvyšky jedla. Ich spokojnosť je zjavne väčšia ako fyzická únava.
"Vidieť spokojných ľudí aspoň na pár minút dňa nás napĺňa radosťou," uzatvára Hamdy. "Celý rok sa tešíme na to, keď to môžeme urobiť znova."
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies