Bývalý agnostik a "skeptický filozof" zdieľal na sociálnych sieťach svoju cestu, ktorá trvala desaťročia.
„Konečne nastal čas, aby som sa plne a verejne priznal a vysvetlil, že som kresťan,“ napísal 56-ročný Sanger pred niekoľkými dňami na svojom blogu. „Sledovatelia tohto blogu to už asi tušia, ale už je načase, aby som sa o svoje svedectvo otvorene podelil. Som povolaný k biblickému: 'Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu'. A jedným z najúčinnejších spôsobov, ako to urobiť, je rozprávať svoj príbeh obrátenia. Takže tu je ten môj,“ začal Sanger svoj blog.
V ďalších riadkoch spoluzakladateľ internetovej encyklopédie sprevádza čitateľov svojím desaťročia trvajúcim procesom obrátenia. Spomína na svoje rané spomienky, ako chodil s rodičmi do luteránskej cirkvi Missouri Synod. „Keď som bol malé dieťa, môj otec bol starším v našej cirkvi. Z detstva si pamätám našu bohatú knižnicu, aj biblické komentáre na policiach, no to všetko sa mi zdalo také vzdialené, neprístupné," napísal.
Sanger ďalej v texte pokračoval, že ako malé dieťa si kládol veľa otázok o Bohu a viere, ale v tínedžerskom veku sa rozhodol, že Boh neexistuje, pretože viera v neho sa mu zdala príliš „iracionálna“. „Bez toho, aby som si to uvedomoval, som celkom prestal veriť v Boha. Bol som 14-, 15-ročný. Jednoducho som sa zrazu už nemodlil, prestal som chodiť do cirkvi," podelil sa o svoje pocity.
O niekoľko rokov neskôr sa stal Sanger „filozofom a takzvaným metodologickým skeptikom“, čo podrobnejšie opisuje ako „niekoho, kto sa zdržiava presvedčenia, ktoré nemožno poznať s istotou“.
"Keď som sa hlbšie zamyslel, hovoril som si - ‚Ani neviem, čo vlastne znamená ‘Boh'. Vo všeobecnosti som sa však nazýval agnostikom,“ vysvetľuje ďalej vo svojom blogu.
Keď prišli vysokoškolské roky, Sanger už vedel, že chce študovať filozofiu a stať sa vysokoškolským profesorom. Akademické prostredie ho však rýchlo sklamalo, pretože medzi kolegami filozofmi mu chýbal „akýkoľvek úprimný záujem o pravdu“. Sanger priznáva, že najviac mu vadili moderní ateisti, ktorých postoj, že Boh neexistuje sa mu zdal príliš posmešný. „Vždy som bol ochotný vážne uvažovať o možnosti, že Boh existuje. Oni nie.“
A hoci vieru v tých rokoch nijako nepraktizoval, myšlienka Boha ho nikdy celkom neopustila. V roku 2001 Sanger založil Wikipédiu a začal vážnejšie pátrať po tom, či Boh existuje. Kládol si otázky: "Možno som len nesprávne pochopil veci, o ktorých som si myslel, že som ich pochopil. Možno som nemal možnosť stretnúť najlepších predstaviteľov viery. Skrátka, možno som kresťanstvu nedal šancu. Takéto myšlienky ma dlhé roky mátali v hlave.“
V roku 2010 sa Sanger rozhodol otvoriť Bibliu, ako hovorí - nie pre seba, ale pre svojich synov, aby sa aj oni zoznámili s „najvplyvnejšou knihou v dejinách“.
„Človek na Západe sa nemôže nazývať vzdelaným, ak ju nečítal,“ pokračuje Sanger vo svojom blogu, no zároveň priznal, že na prvý raz naňho ‚neurobila veľký dojem‘. „Veľmi som nerozumel tomu, čo som čítal. Jednoducho som predpokladal, že tam nie je možné nájsť nič hlboké na pochopenie,“ vysvetlil.
K Biblii sa tak vrátil až po rokoch. Medzitým sa neprestával zamýšľať nad koreňmi dobra a zla. Postupne prišiel k tomu, že lásku k Bohu možno chápať ako úplne prirodzenú lásku k najvyššej tvorivej sile vo vesmíre. "Veď čo by mohlo byť väčšie ako stvoriteľ vesmíru a čo by mohlo byť milovanejšie?," píše Sanger.
Jeho vzťah ku kresťanstvu sa popri týchto úvahách stával stále vrúcnejší. Keď znovu otvoril Bibliu, už mal na ňu iný pohľad. „Keď som sa jej naozaj snažil porozumieť, zistil som, že je oveľa zaujímavejšia a - na môj šok - ucelenejšia, ako som očakával.“ Sanger si stiahol aplikáciu YouVersion Bible a rozhodol sa pre 90-dňový plán čítania.
Bývalý filozof dodáva, že niekedy v tomto bode sa začal „rozprávať s Bohom“. V roku 2020 začal Sanger čítať štyri evanjeliá Matúša, Marka, Lukáša a Jána a povedal si: „Musel som si priznať, že teraz naozaj verím v Boha a riadne sa k nemu modlím.“
Potom prišiel moment odovzdania sa Kristovi: „Urobil som to v tichosti a so zatvorenými očami, ležiac v posteli. Nikdy som nemal nejaký ohromujúci zážitok obrátenia. K viere v Boha som pristupoval pomaly a tak trochu neochotne - s veľkým záujmom, to áno, ale plný zmätku aj zdesenia,“ podelil sa o svoje skúsenosti. „Dúfam, že oslovím najmä tých, ktorí sú na tom rovnako ako kedysi ja: racionálne uvažujúci ľudia, ktorí sú možno otvorení tejto myšlienke, ale jednoducho nie sú presvedčení,“ píše na konci svojho blogu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies