Srbsko aj naďalej vypláca dlhy samozvaného Kosova zo štátneho rozpočtu. Spravodajstvo Belehradu sa však pre ruskú tlačovú agentúru Ria Novosti vyjadrilo, že 22 rokov nie až tak dlhá doba.
Dlhy sa hromadili prevažne ešte v 70.- 80. rokoch minulého storočia. Financie bolo totiž potrebné vynaložiť na výstavbu diaľnic, železníc, ťažobného priemyslu, lesníctva či vodného hospodárstva. Časť financii bola poskytnutá aj na nové projekty.
Celková suma 930,81 miliónov eur zahŕňa dlhy voči Medzinárodnej banke pre obnovu a rozvoj (IBRD) - 433,31 miliónov eur, Parížsky klub veriteľov - 296,56 miliónov eur, Londýnsky klub - 168,90 miliónov eur, Kuvajt - 17,99 miliónov euro, Rozvojová banka Rady Európy – 5,79 miliónov eur, Európska spoločnosť na financovanie nákupov železničných koľajových vozidiel (Euro firma) - 4,43 milióna eur, Líbya - 1,84 milióna eur, bývalému Československu -1,56 milióna eur a Európskej investičnej banke - 0,43 milióna eur.
Aj z tohto dôvodu sa na poslednom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN srbský minister zahraničných vecí Ivica Dacić vyjadril, "že pokiaľ je Kosovo nezávislý štát, prečo svoje dlhy prenesie na ťarchu iného štátu (Srbsko)?"
Podľa údajov Ľudovej banky Srbska za obdobie od roku 2002 do 31. januára 2019 Srbsko vyplatilo spolu 750,21 miliónov eur, no zostatok predstavuje ešte sumu 198,43 miliónov. V decembri 2018 sa dosiahla dohoda o prechode dlhu Československa na Českú republiku a sumu teda uhradiť ako jednorazovú platbu.
Hlavnými dlžníkmi na území Kosova a Metohija, ktorých dlhy platí Srbsko sú: Závod Trepcha (Kosovská Mitrovica), Elektráreň Kosovo (Priština), Ibr (Lepenac), Tepelná elektráreň (Priština), Energetika a splyňovanie (Oblich), Ferronickel (Glogovac).
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies