Triedenie odpadu a recyklácia nie sú výdobytkom našej doby a snáh o ochranu životného prostredia, ale patrili už k bežnému životu starých Rimanov.
Ukázali to nové poznatky z archeologického výskumu v rímskych Pompejach. Rimania triedili odpad a mysleli na jeho recykláciu a upcykláciu.
Výskumný tím, ktorý sa zaoberá skúmaním pozostatkov mesta Pompeje, ktoré bolo v roku 79 pred naším letopočtom zničené výbuchom sopky Vezuv, zistil, že obyvatelia mesta mali v ukladaní svojho odpadu systém.
Mesto Pompeje postretol tragický osud, ale pre nové generácie bola láva a sopečný prach, ktorý ho celé pohltil, požehnaním.
Sopečný prach zafungoval ako konzervant a uchoval mesto v takmer dokonalom stave. Vďaka tomu mohla americká profesorka Allison Emmerson, ktorá je súčasťou veľkého výskumného tímu pracujúceho v Pompejách, prísť s objavom, že Pompejania recyklovali odpad a používali ho znovu ako stavebný materiál.
Pompeii ruins show that the Romans invented recycling#TulaneSLA Prof Allison Emmerson said rubbish was piled up along almost the entire external wall on the city’s northern side, among other sites.https://t.co/7HggX1pADq
— Tulane Liberal Arts (@TulaneSLA) April 28, 2020
Systematické triedenie
Archeológovia si najskôr mysleli, že za múrmi mesta objavili iba veľké množstvo odpadu, ktorý sa nahromadil v dôsledku sopečnej erupcie. Ukázalo sa však, že hromady materiálu boli systematicky ukladané a uchovávané. Je možné ich prirovnať k dnešnému systému skladovania triedeného odpadu.
Hromady použitého materiálu a odpadu boli nájdené takmer okolo celej severnej steny mesta a rôzne tiež na iných vonkajších častiach mestského opevnenia.
Niektoré hromady boli až niekoľko metrov vysoké a obsahovali potrebné kúsky sadry a použitej keramiky, ktoré bolo možné znovu použiť ako stavebný materiál.
"Zistili sme, že časť mesta bola postavená z odpadového materiálu. Hromady odpadu nájdené za múrmi mesta tu neboli vyhodené s účelom sa ich zbaviť. Boli tu uchovávané a triedené, aby boli následne použité ako stavebný materiál," uviedla Emmerson pre Guardian.
Podľa profesorky možno vysledovať cestu materiálov nájdených v úložiskách odpadu a následne použitých v podlahách a stenách domov, víl, obchodov i kúpeľných domov. Niektoré steny v Pompejách obsahujú potrebné časti rozbitých amfor, dlaždíc alebo hrudky použitej sadry a malty "Takmer všetky takéto múry mali finálny náter, ktorého účelom bolo skryť použité materiály," uviedla Emmerson.
D’après une étude à paraître, les déchets de #Pompéi n’étaient pas simplement jetés. Ils étaient collectés. C’est ce que suggère Allison Emmerson, une chercheuse américaine spécialisée dans l’archéologie romaine.https://t.co/66rR4s1cdl
— Roma Aeterna 🏛 (@ValeriaAugusta8) April 27, 2020
Inšpiratívne odpadové hospodárstvo
Tím profesorky použil pre určenie pôvodu nájdených odpadkov vzorky pôdy. "Pôda, ktorú sme vykopali, sa líši podľa toho, kde bol odpad pôvodne vyhodený. Odpad vyhodený na miestach, ako sú latríny alebo žumpy, má bohatý organický obsah. Naopak odpad hromadený na uliciach alebo za mestom, obsahuje oveľa suchšej vzorky pôdy," vysvetlila profesorka a dodala, že rozdiely v zložení pôdy umožňujú archeológom zistiť, či sa odpad vytvorili tam, kde bol nájdený alebo bol zhromaždený na iných miestach a následne využitý znova.
Podľa autorov výskumu je dôležité vnímať kontrast medzi súčasným prístupom k odpadovému hospodárstvu a prístupom v starovekom Ríme.
Teraz nás nezaujíma, čo sa ďalej deje s naším odpadom a chceme sa ho hlavne rýchlo zbaviť, naopak v Pompejách bol prístup opačný, odpad bol zbieraný a triedený na recykláciu.
"Pompejania žili v oveľa bližšom kontakte so svojimi odpadkami a pre rad z nás by takýto spôsob bol neakceptovateľný. A dôvodom nebola nedostatočná infraštruktúra alebo nezáujem, ale nastavenie mestského plánovania na odlišných princípoch," uviedla Emmerson pre Guardian a dodala: "Táto skutočnosť je aktuálna pre súčasnú odpadovú krízu. Štáty by si mali skôr osvojiť staroveký model zaobchádzania s odpadom a sústrediť sa na jeho pretvorenie v ďalšie hodnoty než sa ho len zbavovať. "
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies