Ste nároční na dary? Tieto štyri dané Bohom ulahodia aj tomu najnáročnejšiemu!

Pre jedného je raj na zemi držať v dlani novučičkú knihu, posiatu písmenami, príbehmi a inými krajmi, druhí hľadajú skôr oblečenie, topánky alebo možno aj dajaké zvláštnosti. Ach, koľké odlišnosti medzi nami sú aj v tejto záležitosti. Štyri dary dané Bohom by ale ulahodili všetkým, hoc nie každý ich príjme. Nie každý verí, to je už vec iná, ale áno, Boh je veľkorysý, a hoci pamätá na človeka aj tak, že mu dáva drobnosti na potešenie, tiež vie, čo je najdôležitejšie. A nenecháva svoje stvorenie len tak tápať, nie, preto daroval, čo daroval.
 
Život
Dar prvý predstavuje ľudský život. Že je to klišé? Možno, ale pravdivé. Istá hudobná skupina spieva pieseň s názvom Život je krásny a v rámci textu sa zmieňujú aj o nepríjemnostiach a bolestiach. O bozkoch milencov, o ťažkých rozlúčkach, ale na záver vymenovaného dodávajú, že toto sú veci, ktoré nás nútia cítiť sa na žive a je to tak. Hoci nie každý deň je ružový, cukrový a rozprávkový, už len možnosť meniť, ľúbiť, vnímať, tešiť sa aj plakať, to všetko je dar.
 
Večný život
Dar číslo dva je viac duchovný. Je to možnosť žiť večne, a nie hocijako, ale v nebi, vo večnej radosti. Boh toto privilégium daroval a darováva komukoľvek, kto verí, že Ježiš je syn Boží, že zomrel za naše hriechy a tretieho dňa vstal z mŕtvych. Na budúcnosť v nebi sa smú tešiť tí, ktorí vytrvajú, ktorí Boha nezaprú, ktorí ho pozývajú do všedného aj nevšedného. Je to dar, ktorý kedysi, jedného muža na kríži, stál všetko. Bola tam krv aj pot, slzy aj posmievanie, nepredstaviteľné utrpenie. Klince a bičovanie.
 
Pokoj
„Svoj pokoj vám zanechávam,“ hovoril Ježiš svojim učeníkom, keď odchádzal zo zeme a neplatilo to len pre nich. Rovnaký poklad máme k dispozícii i my, ľudia dneška. Neznamená to, že neprídu nepokojné situácie. Občas nám pokoj ukradnú okolnosti, občas si to zaviníme sami, občas len život bude plynúť prirýchlo. Ale pozrime sa napríklad na kráľa Dávida. Ako nebojácne sa správal, hoci mu opakovane hrozila smrť. Ako v žalmoch písal, že keby sa proti nemu položilo vojsko, jeho srdce sa nezľakne, bude sa pevne pridŕžať Boha. Liek na nepokoj je práve v dôvere, vo vedomí, že On, čo vytvoril svet, je mocnejší a má nad všetkým kontrolu.
 
Nádej
„Vaša babka zomiera. Mali by ste sa ísť rozlúčiť,“ oznámila lekárka správu, ktorá ňou otriasla. Pravdaže, otriasla by hocikým, lebo prípadné úmrtie blízkeho nie je nikdy ľahké, či už má tridsať, päťdesiat alebo sto rokov. Vošla do svojej izby a horko zaplakala, lebo so smrťou sa potýkala akosi často. Písal sa rok 2020, takže ľudia zomierali na covid, ale aj na iné, vznikali o tom články, tragédia bola na každom rohu, skoro sa dalo o ňu aj potknúť. Modlila sa, povedala Bohu, že to nezvládne, že ak sa rozhodne vziať si jej babku, nevydrží to.
 
„Každý má predsa nejaké limity,“ zavzlykala.
Modlila sa asi dvadsať minút, všetko priznala, aj strachy, pochybnosti a hnevy. Na konci, keď zaznelo to povestné amen, si utrela slzy a srdce jej obalilo niečo zvláštne. Ako keby ho niekto schoval do mäkkučkej deky, ktorá bola pohladzujúca a utišujúca.
Je to nádej, uvedomila si. Nádej spôsobila, že bola silnejšia. Nech už by to s babkou dopadlo akokoľvek, vedela, a to presne, že Boh ju nenechá, že s Jeho pomocou prekoná príkoria. Že nespadne, nezlomí sa. A že raz, skôr či neskôr, prídu krásne týždne aj mesiace, bude sa opäť smiať z plného hrdla, a ak aj niečo vyslzí, tak potom slzy radosti.
Nádej ochránila jej srdce, a ochráni i naše srdcia pred malomyselnosťou. Pred zúfalstvom. Pred tým, aby sme sa vzdali.