Súčasné NATO sa zmieta v problémoch

Na začiatku sporu medzi Francúzskom a Spojenými štátmi, a tiež určujúcou témou samotného summitu, bolo nedávne vyhlásenie francúzskeho premiéra Emmanuela Macrona, že NATO je podľa neho v stave "mozgovej smrti". Šlo o vyhlásenie, ktoré šokovalo nielen USA, a viacerí analytici ho spájali s Macronovou snahou preniesť väčšiu zodpovednosť v oblasti obrany na Európu a zvýrazniť tým dôležitú rolu Francúzska a seba samého.

Trump však Macronovi jeho nešťastný výrok na summite v Londýne vrátil aj s úrokmi. Ešte cestou do Londýna mu odkázal, že jeho výroky boli "veľmi, veľmi škaredé". "Myslím si, že to bolo urážlivé voči mnohým armádam. Nemôžete si len tak trúsiť takéto vyjadrenia o NATO. Je to veľmi neúctivé," hovoril Trump ešte pred stretnutím so samotným Macronom v Londýne.

Ani pri osobnom stretnutí však francúzskeho prezidenta nešetril a dokonca mu pohrozil tým, že do Francúzska pustí bojovníkov Islamského štátu, ktorých momentálne zadržiavajú v táboroch v Sýrii. "Chceli by ste nejakých pekných bojovníkov Islamského štátu? Môžem vám ich dať," zaútočil Trump na Macrona.

Macron sa snažil zachovať chladnú hlavu a odvetil, že Paríž bude posudzovať bojovníkov Islamského štátu s francúzskym občianstvom každého samostatne. Od Trumpa si za to vyslúžil poznámku, že jeho odpoveď bola "jedným z najväčších pokusov o neodpovedanie", aké kedy videl.

K vyhroteniu vzťahov medzi USA a Francúzskom prispeli aj spory medzi oboma krajinami v obchodnej oblasti po tom, čo Francúzsko zaviedlo dane na technologické giganty sídliace v USA a Američania v odvete za to hrozia zvýšením ciel na tradičné francúzske výrobky od vín až po syry.

Na úplne inom leveli rečnil na summite turecký prezident Erdogan, ktorý sa ešte stále snaží presvedčiť svojich partnerov v NATO o tom, že najväčšou bezpečnostnou hrozbou - minimálne pre jeho krajinu - sú Kurdi v samotnom Turecku a v Sýrii.

Keďže zvyšné krajiny NATO na čele s USA odmietajú túto rétoriku a Kurdov vnímajú nie ako teroristov, ako ich označuje Erdogan, ale skôr ako spoľahlivých partnerov a spojencov, bez ktorých by sa nikdy nepodarilo poraziť Islamský štát, Erdogan voči nim naďalej stupňuje vyhrážky.

Zatiaľ čo donedávna hrozil "iba" tým, že zaplaví Európu utečencami zo Sýrie a iných blízkovýchodných krajín, ktorých momentálne po dohode s EÚ zadržiava na svojom území, na summit prišiel s novou vyhrážkou. Erdogan v Londýne vyhlásil, že ak NATO nezačne podporovať jeho boj proti Kurdom, on na oplátku vojensky nepodporí obranu Poľska, Estónska, Litvy a Lotyšska, ak o ňu budú žiadať.

Členské krajiny NATO sú pritom viazané Článkom 5 Severoatlantickej zmluvy k tomu, že ak akúkoľvek z členských krajín napadne nepriateľ, musia jej prísť na pomoc.

Erdogan nemenoval krajinu, ktorá by mala zaútočiť na Poľsko a pobaltské štáty, tie sa však prirodzene obávajú útoku zo strany Ruska. S ním má naopak Erdogan v poslednom čase veľmi vrelé vzťahy.

Príležitosť posilniť spory medzi jednotlivými členmi NATO si vo včerajších hodinách nenechalo ujsť ani samotné Rusko. Odmietavé a posmešné stanovisko k summitu NATO a k celej činnosti aliancie vydal najprv hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, a neskôr aj jeho šéf, ruský prezident Vladimir Putin.

Podľa Peskova Moskva sleduje summit v Londýne "s veľkou pozornosťou", no podľa jeho ďalších slov si od neho nesľubuje nič pozitívne.

"NATO je produktom éry konfrontácie, éry studenej vojny," vyhlásil Peskov a dodal, že Rusko sa do tohto obdobia údajne už nechce vrátiť. "Aliancia, ktorá bola vytvorená a vybudovaná konfrontačnou ideológiou, nemôže priniesť nič iné ako konfrontáciu," mieni Peskov.

Putin zopakoval známu pozíciu Moskvy, že prípadné ďalšie rozširovanie NATO, či zväčšovanie jeho vojenských kapacít, predstavuje ohrozenie pre národnú bezpečnosť Ruska. Činnosť aliancie navyše podľa Putina nezodpovedá "rapídne sa meniacej globálnej situácii".

Putin sa posťažoval, že NATO údajne odmietlo ruskú ponuku na spoluprácu vo viacerých oblastiach vrátane boja proti medzinárodnému terorizmu či boja proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. NATO sa podľa neho k Rusku vždy v minulosti "zle správalo" a odmietlo brať ohľad na obavy Ruska.

Podľa mnohých predstaviteľov členských krajín NATO je to naopak Rusko, kto bráni bližšej spolupráci, keďže sa v rozpore s realitou stále považuje za jeden z mocenských pólov dvojpólového svetového poriadku, ktorý už neexistuje. Ruské vedenie túto novú situáciu odmieta akceptovať a rozohráva proti Západu ďalšie mocenské hry vrátane kybernetickej vojny a snáh o ovplyvňovanie volieb v západných krajinách.