Summit EÚ skončil predčasne. Lídri sa zhodli na obsadení najvyšších postov

Šéfovia únijných inštitúcií vo štvrtok najprv podpísali s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským bezpečnostnú dohodu, ktorá sľubuje pokračovanie vojenskej aj ďalšej pomoci Kyjevu, ktorý sa už viac ako dva roky bráni ruskej invázii.

Potom samit vyzval na posilnenie vojenskej podpory Ukrajine s tým, že sú na ochranu ukrajinského obyvateľstva i kritickej energetickej infraštruktúry naliehavo potrebné najmä systémy protivzdušnej obrany, munície a rakety. Lídri členských krajín sa zhodli aj na výzve, aby Izrael a palestínske hnutie Hamas bezodkladne pristúpili na prímerie v Pásme Gazy spojené s prepustením rukojemníkov a zvýšením prísunu humanitárnej pomoci.

Šéfovia štátov a vlád sa tiež zhodli na spomínanom strategickom dokumente. V ňom vymedzili svoje priority a témy, ktorými sa má Európska únia zaoberať v nasledujúcich piatich rokoch, od ekonomiky cez bezpečnosť, otázky migrácie, ale aj rozšírenie terajšej dvadsaťsedmičky či jej vnútorné reformy.

Noví lídri EÚ boli formálne vybraní

Na summite boli vybraní aj političky a politici do vedenia únijných inštitúcií. Zatiaľ čo portugalského expremiéra Antónia Costu prezidenti a premiéri členských krajín priamo vymenovali do funkcie predsedu Európskej rady, dve nimi navrhnuté političky musia potvrdiť Európsky parlament; doterajšiu predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú na ďalšie päťročné obdobie vo funkcii a estónsku premiérku Kaju Kallasovú ako novú šéfku únijnej diplomacie. Von der Leyenová vyhlásila, že sa bude usilovať nielen o hlasy poslancov z koalície strán, ktorých zástupcovia v európskych vládach ju nominovali na summite.

Trojicu politikov do vrcholných funkcií navrhla koalícia európskych ľudovcov, socialistov a liberálov, ktorá disponuje väčšinou hlasov v Európskom parlamente. Nevôľu k dohode dávali na summite najavo premiéri Talianska a Maďarska, ktorí von der Leyenovou a spol. nepodporili. Nemecká politička vyhlásila, že chce v úlohe šéfky exekútívy Únie spolupracovať so všetkými štátmi vrátane Talianska. Uviedla, že jej prvým cieľom bude získať podporu Európskeho parlamentu, ktorému chce predstaviť smerovanie exekutívy Únie pre ďalších päť rokov.

„Chcem pracovať s celým parlamentom,“ odpovedala po skončení summitu von der Leyenová na otázku, či sa neobáva, že kvôli nesúhlasu konzervatívnej frakcie je ohrozené jej schválenie v europarlamente. Najsilnejšou stranou v konzervatívnej skupine sú Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej.

EP bude hlasovať aj o liberálke Kallasovej, ktorá si od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vydobyla v Bruseli rešpekt svojim jasným vymedzením voči Rusku a výraznou podporou Ukrajiny.

„Vojna v Európe, rastúca nestabilita v našom regióne aj globálne, to sú hlavné výzvy pre európsku zahraničnú politiku,“ uviedla na sieti X Kallasová v reakcii na svoju nomináciu. Ak ju potvrdia europoslanci, stane sa aj podpredsedníčkou komisie. „Budem sa snažiť pracovať so všetkými členskými štátmi a inštitúciami pre zachovanie a posilnenie jednoty EÚ,“ uviedla estónska premiérka, proti ktorej nominácii sa vyslovila Meloniová aj maďarský premiér Viktor Orbán.

Costa tiež uviedol, že sa zasadí o udržanie jednoty medzi všetkými 27 členskými štátmi. Portugalský socialista dodal, že sa teší na spoluprácu s Kallasovou a von der Leyenovou, s ktorými sa pozná už zo svojej účasti na summitoch v úlohe predsedu vlády juhoeurópskej krajiny. Premiérsku funkciu nútene opustil vlani v novembri kvôli vyšetrovaniu údajných prípadov korupcie, ktoré sa týkali lítiových baní a ďalších priemyselných projektov. Na novinársku otázku, či nebude prebiehajúce vyšetrovanie prekážkou vo výkone funkcie, Costa neodpovedal. Súčasného predsedu Európskej rady Charlesa Michela by mal vo funkcii nahradiť začiatkom decembra.