Sv. Cyril a Metod tvoria v dejinách Slovanov dôležitú kapitolu, priniesli vieru a zostavili slovanské písmo

Solúnsky bratia stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa, keď priniesli vieru, zostavili slovanské písmo a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty.

Začiatkom 9. storočia vznikla na dnešnom území západného Slovenska a juhovýchodnej Moravy staroslovanská dŕžava, ktorú pomenovali podľa ústrednej rieky Moravy. Keď k nej boli neskôr pripojené aj ďalšie územia, dostala meno Veľká Morava alebo Veľkomoravská ríša. Na území tvoriacom jadro tejto ríše, teda v povodí riek Moravy a Nitry, sa začalo šíriť kresťanstvo už okolo roku 800. Prvými misionármi boli mnísi z Írska a Škótska a tiež nemeckí kňazi.

Činnosť zahraničných misionárov však u domáceho obyvateľstva nezaznamenala výrazný úspech, pretože ľudia nerozumeli cudziemu jazyku. Ešte väčšou prekážkou boli nepriaznivé vzťahy medzi Nemeckou ríšou a Moravským kniežatstvom, ktoré často vyústili do sporov a vojen. Politická predvídavosť priviedla vtedajšie veľkomoravské knieža Rastislava na myšlienku získať misionárov, ktorí by neboli z Nemeckej ríše a hovorili by ľudu zrozumiteľným jazykom.

Svoju požiadavku adresoval okolo roku 861 najskôr pápežovi v Ríme. Keďže odtiaľ mu nemohli vyhovieť, obrátil sa v roku 862 s prosbou o pomoc na byzantského cisára Michala III. Ten určil pre veľkomoravskú misiu dvoch bratov: Konštantína, ktorý neskôr prijal meno Cyril, a Metoda. Bratia síce pochádzali z gréckeho mesta Solún a podľa dostupných dokumentov nemali slovanský pôvod, ovládali však starosloviensky jazyk (tzv. macedónske nárečie), ktorým hovorila početná slovanská menšina z okolia Solúna a ktorému rozumeli aj obyvatelia Veľkej Moravy.

Prv než sa misionári vydali na cestu, Konštantín zostavil slovienske písmo, hlaholiku (glagolica) a začal prekladať do staroslovienskej reči základnú biblickú literatúru, začínajúc evanjeliom sv. Jána: "Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Bohom bolo Slovo".

Toto sú prvé slová napísané v staroslovienskej reči. Solúnski bratia sa tak stali zakladateľmi slovanskej kultúry. Konštantín a Metod so svojou družinou prišli na Veľkú Moravu v roku 863. Knieža Rastislav ich privítal s veľkou radosťou.

Dvojica vierozvestov so svojimi pomocníkmi si prácu rozdelila na dve hlavné časti. Bolo to ohlasovanie evanjelia a nemenej dôležitá výučba mládeže, najmä kandidátov na kňazstvo. Po niekoľkých rokoch pôsobenia bratov na Veľkej Morave sa ukázalo, že je potrebné doriešiť niektoré vážne cirkevnoprávne otázky. Preto sa bratia rozhodli odísť priamo k pápežovi do Ríma a vybaviť v prvom rade tri základné záležitosti:

1. Potvrdenie staroslovienskej reči ako liturgického jazyka západného čiže rímskeho obradu.

2. Vysviacku učeníkov na diakonov a kňazov, keďže nechceli, aby ich vysvätili nemeckí biskupi.

3. Zriadenie samostatného cirkevného spoločenstva na Veľkej Morave, ktoré by bolo závislé priamo od pápeža.

Pápež Hadrián II. vybavil kladne všetky tri žiadosti. Bolo to pravdepodobne na Vianoce roku 867, keď pápež v rímskej bazilike Sv. Márie (dnes Santa Maria Maggiore) pri jasličkách položil staroslovienske evanjelium na oltár (a tým oficiálne schválil jeho preklad do staroslovienčiny) a Konštantín hneď odslúžil starosloviensku bohoslužbu. O krátky čas potom pápež prikázal niektorým biskupom žijúcim v Ríme, aby veľkomoravských učeníkov vysvätili za diakonov a kňazov.

Otázka samostatného spoločenstva bola veľmi chúlostivá, lebo na územie Veľkej Moravy si z náboženského hľadiska robili nároky nemeckí biskupi. Pápež sa preto rozhodol obnoviť starobylé sriemske arcibiskupstvo (Sirmium, Sriemska Mitrovica v bývalej Juhoslávii) a rozšíriť ho aj na územie Panónie a Moravy.

Misijná činnosť svätého Cyrila a Metoda priamo alebo nepriamo zasiahla celú východnú Európu. To bol aj dôvod, prečo ich pápež Ján Pavol II. dňa 31. decembra 1980 apoštolským listom Egregiae virtutis vyhlásil za spolupatrónov Európy. Ďalšími patrónmi Európy sú sv. Benedikt, sv. Brigita Švédska, sv. Katarína Sienská a sv. Terézia Benedikta z Kríža (Edita Steinová).