AKTUALIZÁCIA: Svetoví lídri podpísali dohodu o zastavení odlesňovania

Aktualizácia 2. novembra, 15:16

Svetoví lídri sa v utorok na klimatickej konferencii COP26 v Glasgowe zaviazali zastaviť do roku 2030 odlesňovanie. Túto iniciatívu podporia investíciami vo výške niekoľkých miliónov dolárov, informoval agentúra AFP. Na summite COP26 sa zaviazali k zastaveniu a zvráteniu odlesňovania a znehodnocovania pôdy, ako aj k ochrane práv pôvodných domorodých obyvateľov a uznanie ich role ochrancov lesov. Mnohé štúdie totiž preukázali, že najlepším spôsobom, ako chrániť svetové lesy, je zveriť ich do rúk pôvodného miestneho obyvateľstva, ktoré si často z generácie na generáciu posúva poznatky o tom, ako lesy zachovávať.

Podľa britskej vlády túto iniciatívu podporia vyše 20 miliardami dolárov a pripojilo sa k nej viac ako 100 svetových lídrov. Na území krajín, ktoré sa k nej pripojili, sa pritom nachádza až 85 percent svetových lesov vrátane Amazonského pralesa. Podľa britského premiéra Borisa Johnsona je táto dohoda kľúčová v snahe, aby nárast globálnej teploty neprekročil hranicu 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou dobou. K tomuto cieľu sa svetoví lídri zaviazali na nedávnom summite skupiny G20 v Ríme. "Klimatické zmeny a biodiverzita sú dvoma stranami tej istej mince. Takže ochrana našich lesov nie je len správnym krokom v boji proti klimatickým zmenám, ale aj správnym smerom k prosperujúcej budúcnosti pre nás všetkých," uviedol Johnson.

K téme: António Guterres: Kopeme si vlastné hroby. Musíme zachrániť ľudstvo a planétu!

Environmentálna organizácia Greenpeace však túto iniciatívu kritizuje, pretože podľa nej umožňuje ďalšie desaťročie odlesňovania. Podľa Greenpeace je totiž potrebné ochrániť 80 percent Amazonského pralesa už do roku 2025. Na tomto mieste totiž stále dochádza ku klčovaniu stromov, za čo mnohí kritizujú brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara. Odlesňovanie, ktoré v Brazílii v roku 2020 prudko stúplo, spôsobilo nárast emisií v tejto juhoamerickej krajine o 9,5 percenta.

Pôvodný článok:

Svetoví lídri dnes (2. novembra) na klimatickej konferencii COP26 podpíšu dohodu, v ktorej sa zaviažu, že do roku 2030 odvrátia vyklčovanie svetových lesov. K tomuto cieľu sa plánuje pripojiť sto štátov vrátane Brazílie, Indonézie a Konžskej demokratickej republiky. Práve v týchto krajinách sa nachádzajú rozsiahle tropické lesy, ktoré fungujú ako pľúca celej planéty. 

Na ich ochranu a obnovu krajiny vynaložia približne 19,2 miliardy amerických dolárov (16,5 miliardy eur) financovaných z verejných a súkromných zdrojov. Cieľom je zamedziť odlesňovaniu, rozsiahlym požiarom a podporiť domorodé obyvateľstvo. 

Na území týchto štátov sa nachádza až 85 percent svetových lesov. Vlády 28 krajín sa chystajú zaviesť opatrenia na zníženie negatívneho dopadu svetového obchodu s potravinami, obzvlášť pri pestovaní a výrobe palmového oleja, sóje či kakaa. Na tento účel by v nasledujúcich rokoch malo ísť 1,7 miliardy dolárov (1,4 miliardy eur).

Prostredníctvom finančných zdrojov sa má tiež prispieť k ochráne a posilneniu práv domorodcov a miestnych komunít a zároveň ich motivovať k tomu, aby využívali miestne zdroje. 

Súvisiaci článok: Prírodná rezervácia Galapágy by sa mohla rozšíriť. Na klimatickom summite to navrhol ekvádorský prezident