Svetový Braillov deň si nevidiaci a slabozrakí ľudia pripomínajú 15 rokov

Podľa WBU dotykové písmo, vytvorené Louisom Braillom, predstavuje pre zrakovo postihnutých študentov jediný kľúč k vzdelaniu a k budúcej práci. Znamená to, že súčasné zákony v oblasti autorského práva vyžadujú od škôl, v ktorých sa učia zrakovo postihnuté deti, aby žiadali povolenie na reprodukciu kníh v použiteľnom formáte, teda v Braillovom písme či vo výrazne zväčšenom písme.

WBU niekoľko rokov pracovala s ďalšími medzinárodnými organizáciami a aj so Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (World Intellectual Property Organization, WIPO) na odstránení prekážok brániacich vzdelávaniu zrakovo postihnutých. Výsledkom rokovaní je Medzinárodná zmluva o autorskom práve z roku 2013 podpísaná v Marrákeši. Do platnosti vstúpi, keď ju ratifikuje 20 krajín. Ako WBU pripomenula, doteraz tak učinilo 11 krajín. WBU, ktorá zastupuje na celom svete 285 miliónov nevidiacich alebo slabo vidiacich ľudí, sa obrátila na ostatné krajiny sveta, aby ratifikovali tento dôležitý dokument.

Louis Braille sa narodil 4. januára 1809 v Coupvray, dedine vzdialenej približne 40 kilometrov od Paríža. Oslepol ako trojročný nešťastnou náhodou v kožiarskej dielni svojho otca. Až do desiatich rokov chodil vo svojom rodisku do školy. V roku 1819 na odporúčanie miestneho kňaza abbé Palluya a učiteľa Antoina Bechereta odišiel z Coupvray do Paríža do špecializovanej školy - Kráľovského ústavu nevidiacich. Vynikal prakticky vo všetkých predmetoch, osobitne v hudbe: hrával na klavíri a organe.

V roku 1821 kapitán Charles Barbier de la Serre v Kráľovskom ústave nevidiacich prezentoval systém písania, ktorý používala armáda na komunikáciu v noci. Systém využívajúci zvuky bol síce neúplný, ale Louisa Brailla zaujal. Pustil sa do jeho zlepšovania tak, že nahradil zvuky písmenami a chýbajúce znaky doplnil symbolmi. Ako 12-ročný začal vypracúvať svoj systém písma. Prvú verziu zhotovil v roku 1829, definitívne svoje písmo dokončil v roku 1837.

Dejiny Francúzska v troch zväzkoch sa stali prvou knihou napísanou v tomto písme. Zakrátko, v roku 1844, nevidiaci na celom svete uznali a prijali Braillovo písmo za svoje. Inteligenciou i zručnosťou prevyšoval Braille svojich spolužiakov v ústave. V ňom ho v roku 1828 vymenovali za pomocného učiteľa, o dva roky neskôr sa stal už riadnym učiteľom. V roku 1835 sa u Brailla prejavili po prvý raz príznaky ochorenia na tuberkulózu. Postupom rokov sa choroba rozvíjala aj v dôsledku nevhodných hygienických podmienok v ústave. Večer 6. januára 1852 vo veku 43 rokov zomrel.

Pochovali ho 10. januára 1852 v Coupvray vedľa otca a sestry Marie. V súčasnosti je na mieste jeho hrobu pamätník od sochára Etienna Lerouxa a relikvia z jeho rúk. V júni 1952 totiž telesné pozostatky Louisa Brailla premiestnili do Panteónu v Paríži. Na Slovensku zrakovo postihnutým ľuďom pomáha Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Život im uľahčuje aj Braillovo písmo, ktoré je základnou súčasťou výučby na špeciálnych základných školách. Tie existujú v Bratislave a Levoči.

Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu (SKN) v Levoči v špecializovanom knižničnom fonde má vyše 5500 titulov zvukových kníh a takmer 2700 titulov kníh v Braillovom písme. Využíva ho približne 2000 čitateľov zo Slovenska aj zo zahraničia. Od roku 2007 majú používatelia SKN k dispozícii online digitálnu knižnicu, ktorá obsahuje 3600 zvukových kníh a časopisov, uvádza knižnica na svojej webovej stránke.

Na problémy, s ktorými v bežnom živote zápasia zrakovo postihnutí, upozorňujú v priebehu roka aj ďalšie dni: posledná aprílová streda je Dňom vodiacich psov, 15. októbra si na celom svete ľudia pripomínajú Medzinárodný deň bielej palice a 13. november, deň narodenia Valentina Haüya, sa pripomína ako Medzinárodný deň nevidiacich.