Už v najútlejšom detstve si osvojujeme dôležité návyky, ktoré si nesieme so sebou do dospelosti a ďalej ich vštepujeme našim deťom. Medzi ne patrí aj umývanie rúk - stále najjednoduchší a pritom veľmi účinný spôsob, ako chrániť svoje zdravie a brániť šíreniu infekčných ochorení. Práve v predškolskom veku si dieťa vytvára hygienické návyky pre celý svoj život.
„Denne sa dotkneme množstva povrchov, ako sú kľučky, držadlá v autobusoch, rúčky nákupných košíkov a vozíkov, mobilné telefóny, tlačidlá vo výťahu. Berieme do rúk množstvo predmetov, nevedomky sa popritom dotýkame vlastnej tváre. To všetko vytvára cestu, ktorou sa môžu šíriť nákazy a správne umývanie rúk je cestou, ako toto šírenie obmedziť,” pripomína Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky.
S vytváraním vhodných hygienických návykov je možné začať u detí už približne od
2 – 3 rokov. Všetky hygienické činnosti má dieťa vykonávať zo začiatku pod kontrolou dospelých –
doma s rodičmi, alebo v materskej škole pod kontrolou pedagógov. Rodičia by
mali začať od seba a ísť príkladom svojim deťom.„Deti bývajú totiž pozornými pozorovateľmi dospelých a ľahko sa učia od nich zdravým návykom,” vysvetľuje zástupkyňa hlavného hygienika so zameraním na hygienu detí a mládeže Jana Hamade.
V rámci aktivít v materskej škole je potrebné nájsť okrem iného dostatok času aj na kontrolu správnej hygieny rúk. „Malé deti trávia väčšinu dní v predškolských zariadeniach, kde sú v úzkom kontakte a právu tu dochádza k šíreniu infekčných ochorení typických pre detské kolektívy. Preto je mimoriadne dôležité, aby pedagógovia dbali na správne a najmä časté umývanie rúk u detí. Prevádzkovatelia by tiež mali venovať pozornosť aj dôkladnej hygiene všetkých povrchov v predškolskom zariadení. Naším spoločným cieľom musí byť chrániť zdravie detí,” zdôrazňuje Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky.
„Deti by sa mali učiť tejto činnosti hravou formou, môžu byť použité napríklad nástenky s kresbami správneho umývania rúk. Deti treba oboznámiť aj s ochoreniami, baktériami alebo vírusmi spôsobom, akým môžu problematike porozumieť – napríklad použiť farebnú encyklopédiu, alebo spolu s deťmi vykresľovať farebne obrázky s baktériami. Takouto hravou formou sa deťom vysvetlí, prečo je hygiena rúk dôležitá a ako pomáha v boji s chorobami,” dodáva Jana Hamade.
Deti by sa mali naučiť, že nie je dôležité vedieť iba to, ako si majú umývať ruky, ale aj ako často a kedy:
Hygiena rúk nie je len vecou čistoty, ale predovšetkým ochrany zdravia. Pri dotyku s kontaminovaným povrchom sa na ruky môže preniesť patogén, ktorý môže putovať ďalej na ďalší povrch či predmet, alebo pri kontakte s ústami, nosom či očami preniknúť do tela a spôsobiť ochorenie. Takýmto spôsobom sa dokáže šíriť množstvo ochorení, vrátane takých, u ktorých sú známejšie prenosy vzdušnou cestou, ako napríklad chrípka. Medzi ďalšie ochorenia patria napríklad:
Hepatitída typu A je dokonca známa ako tzv. choroba špinavých rúk. Spôsobuje ju vírus hepatitídy A, ktorý u človeka spôsobuje vírusový zápal pečene. Vírus sa najčastejšie prenáša rukami, obyčajne pri nedodržaní zásad osobnej hygieny - obzvlášť pri nedostatočnom umývaní rúk po toalete a pred jedlom, pri tesnom kontakte, hlavne v rodinách a v detských kolektívoch. Tento vírus je značne odolný proti vplyvom vonkajšieho prostredia. Na rukách prežije niekoľko hodín a na povrchoch 2 až 60 hodín. Choroba začína príznakmi pripomínajúcimi chrípku a gastrointestinálne príznaky spojené s bolesťou brucha, kĺbov, celkovou nevoľnosťou, zvýšenou teplotou, prítomný býva i tmavý moč. O niekoľko dní sa u väčšiny chorých objaví žltačka, teda žlté sfarbenie kože či očných bielok. Viac o hepatitíde typu A sa dočítate TU.
Pôvodcami nákazy sú herpetický vírus Epstein – Barrovej. Prameňom nákazy je výhradne človek, často bezpríznakový nosič. Nosičstvo v rekonvalescencii je dlhodobé, vírus sa vylučuje slinami a nosohltanovým sekrétom. K prenosu dochádza pri priamom kontakte slinami (najmä pri bozkávaní) a infekčnými kvapôčkami, nepriamo kontaminovanými predmetmi. Nákaza prebieha rôzne, predovšetkým v závislosti na veku a infekčnej dávke. Typický klinický obraz je charakterizovaný povlakovou angínou a obojstranným zdurením podčeľustných a krčných uzlín, horúčkou a zväčšením sleziny. Častou komplikáciou je postihnutie pečene. Vírus môže prežívať v organizme a pri poklese odolnosti sa reaktivovať. Viac o infekčnej mononukleóze sa dočítate TU.
Rotavírusy sú príčinou náhle sa objavujúcich gastroenteritíd najmä u malých detí. Spôsob prenosu je fekálno-orálny, za faktor prenosu sa považujú najmä ruky znečistené stolicou infikovanej osoby alebo predmety znečistené kontaminovanými rukami. Na prenose nákazy sa zúčastnuju aj potravinové články a pitná voda. Na vyvolanie ochorenia stačí malá infekčná dávka. Ochorenie si neraz vyžiada u malých detí hospitalizáciu, z dôvodu rozvinutia dehydratácie. V klinickom obraze dominuje celková slabosť, horúčka, zvracanie, vodnatá stolica, bolesti brucha s kŕčmi. Hnačky môžu trvať 3 - 8 dní.
Norovírusy sú častou príčinou akútnej gastroenteritídy s náhlym začiatkom s nevoľnosťou, zvracaním, kŕčmi v bruchu, vodnatou hnačkou. Tak ako v prípade rotavírusov sa prenášajú znečistenými rukami, predmetmi či vdýchnutím aerosólu. Proti norovírusom neexistuje očkovanie. Liečba je podporná, človek sa obvykle uzdraví za 2-3 dni. Viac o vírusových gastroenteritídach sa dočítate TU.
Často sa vyskytujúca infekcia, najmä u školských detí. Ide o ľahko prebiehajúce ochorenie bez horúčky, ktoré začína mierne zvýšenou teplotou a bolesťami hlavy. O niekoľko dní sa objavuje motýľovitá vyrážka na tvári (u dospelých chýba), neskôr na končatinách. Častý je výskyt v kolektívoch, možný aj v malých epidémiách. Pôvodcom nákazy je Parvovírus B 19, prameňom nákazy je človek a k prenosu dochádza vzdušnou cestou pri priamom kontakte s chorým. Dôležitú úlohu v prevencii zohráva dodržiavanie zásad osobnej hygieny. Parvovírus patrí k environmentálne odolným vírusom, na povrchoch môže prežívať aj niekoľko mesiacov. Viac o piatej chorobe sa dočítate TU.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies