Tajomstvo Zeleného štvrtka: Nech sa stane tvoja, a nie moja vôľa

Ježiš sa tiež tváril, ako keby to bol obyčajný deň, hoci v duchu vedel, že sa všetko-všetučko zmení. Učeníci boli okolo neho zhromaždení, načúvali a nechávali sa poučiť o odvekých pravdách a dostávali lekcie, čo prekonávajú aj smrť.

Iná atmosféra

Pravda, keby boli učeníci voči sebe úprimní a dovolili si zamýšľať sa, hlbšie skúmať gestá a slová, istý, aspoň maličký rozdiel, by si zaiste všimli.

Ježiš totiž hovoril tajomnejšie ako inokedy, viac sa v reči skloňovala smrť a odchod a odovzdávali sa rady, ako keby sa lúčil. Ako keby sa chystal kamsi zmiznúť. Pripravila sa večera, pojedol sa veľkonočný baránok i víno sa do sýtosti vypilo. A Ježiš tiež jedol, čo bolo i akési mätúce. Veď keby mienil odísť, predsa by nemal chuť do jedla, či áno?

Modlitba

„Poďte, pôjdeme do záhrady,“ zavelil Ježiš a prítomní ho počúvli. Vošli do záhrady zvanej Getsemanská a Ježiš pokynul, aby sa modlili. „Duša mi je smutná až na smrť. Modlite sa so mnou.“

Poodišiel od ostatných, aby celkom povylieval srdce a dopadla na neho úzkosť, obrovská, takmer až neopísateľná. Na zem sa trúsil pot z krvi a Ježiš sa prihovoril Bohu, svojmu nebeskému otcovi.

„Abba, Otče, všetko ti je možné. Pokiaľ môžeš, vezmi odo mňa tento kalich,“ vyznal úprimne, mienil tým, pravdaže, blížiace sa ukrižovanie, pre ktoré zostúpil z neba. Už bolo na dosah, už sa blížilo každou sekundou, každým nádychom aj výdychom.

Potom však k modlitbe dodal vetu, najťažšie sa vyslovujúcu, prinášajúcu bolesť a rozhodujúcu o budúcnosti.

„Nie však ako ja chcem, ale ako ty chceš. Nech sa stane tvoja, a nie moja vôľa.“

A tak rovnaké vyhlásenie ešte zopakoval, podčiarkol, a keď sa domodlil, vstal, i učeníkov dal do pohybu a odkráčal. Šiel na miesto, na ktorom ho zajali, zatkli a vyniesli rozsudok smrti.

Občas, možno pre niekoho často, sa udejú okamihy, ktoré nesú veľké utrpenie. Niekedy sa musíme niečoho vzdať, sami musíme daktoré dvere zatvoriť, lebo ak by sme to neurobili, zničili by sme si nielen vlastné, ale i cudzie šťastie. Keď teda budeme stáť čelom ku kapitole, ktorá si pýta uzatvorenie a o ktorej vieme, že ju Boh chce dopísať, nech nám znejú slová Božieho syna.

„Nie moja vôľa, ale tvoja vôľa nech sa stane, Bože.“

Mohlo by vás zaujímať: Z pokladov Biblie: Štyri veci, na ktoré by sme mali pamätať, keď sa chystáme urobiť rozhodnutie

Pokiaľ by sa Ježiš zachoval inak a zvolil by si svoju vôľu, nikdy by sme nemali možnosť spoznať, aký dobrý a milujúci je Boh. Bolo to neznesiteľne kruté, ale on vydržal, namiesto seba si vybral nás.