Ľudskej potreby sa nevyhnú ani astronauti, ktorí sa zdržiavajú dlhodobo na vesmírnej stanici ISS. A zatiaľ čo sa dočasní obyvatelia komplexu chvália rôznymi technickými vymoženosťami, toaleta zostávala trochu zabudnutá.
Talianska astronautka Samantha Cristoforetti sa rozhodla, že ukáže, ako funguje jedno z najpotrebnejších zariadení na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).
Toaleta musí byť plne funkčná aj v stave beztiaže, a preto je vybavená elektronikou a ventilátorom, ktorý vytvára podtlak, aby zachytil pachy (už tak má nevetraná ISS svoj špecifický odér) a plávajúci odpad.
Skoro ako naša?
Toalety pripomínajú tie pozemské. Pohodlné posedenie astronautov na mieste v stave beztiaže zaistia držiaky na nohy a sedadlo, ktoré je oproti pozemskému profilované tak, aby na zadnú časť tela dobre priľnula. Pomocou vzduchu je potom VSAT to, čo na Zemi odstraňuje spláchnutie vodou.
Vesmírny záchod tak nie je nijako lacná záležitosť. Keď NASA pred zhruba siedmimi rokmi chcela kúpiť do svojho modulu vlastný, počítala s približne 16 miliómi eur. Toaletu pritom kúpila od ruskej strany, pretože to vyšlo lacnejšie, ako keby vyvíjali vlastnú.
Teraz má každý člen posádky ISS k dispozícii vlastný lievik. Ten je pripevnený k hadičke, ktorá odvádza moč do nádržky s odpadovou vodou. Kto použije záchod v ruskej časti stanice, musí doniesť nádržku do nákladnej lode, ktorá po odpútaní od komplexu zhorí v zemskej atmosfére.
All toilets are out of order on the ISS, station commander Luca Parmitano @astro_luca told ground specialists at the NASA's mission control center, and astronauts will be using space diapers in the near future pic.twitter.com/h959eO2sRj
— Sputnik Insight (@Sputnik_Insight) November 27, 2019
Čo ak sa niečo pokazí?
Ak sa niečo pokazí, je to problém. Keď bol v roku 2008 na ISS iba jeden záchod v ruskom module Zvezda a odišiel mu motor zaisťujúci nasávanie tekutej zložky odpadu, museli kozmonauti chodiť až do pripojenej lodi Sojuz, kde však mala toaleta len obmedzenú kapacitu. Aj preto bol na poslednú chvíľu upravený náklad raketoplánu Discovery, ktorý tak doviezol súčiastky na opravu záchodu.
Ok, I know you’re all wondering. Well here’s all the info. Ladies and gentlemen I present to you.... space toilet. 💩 #everyonepoops #Artemis @nasa @NASASocial @NASA_SLS @NASA_Marshall #AskNASA #NASASocial pic.twitter.com/Z70VTuNQlE
— JenZenator (@JenZenator) December 9, 2019
Ako funguje vesmírna toaleta
Do misy sa pri veľkej potrebe vkladá polopriepustné vrecúško, ktoré sa roztvorí a pritisne k stenám. Výkaly prúd vzduchu strháva do roztvoreného vrecka a len plyny a menšie množstvo kvapalín preniknú do odpadu.
Pre močenie slúžia špeciálne nástavce. Zmes vzduchu a moču spolu s odpadom z "veľkej strany" ide do rotačného separátora, kde sa oddeľuje od plynu kvapalná časť, vrátane splachovacieho dezinfekčného roztoku kyseliny chrómsírovej, ktorá bezpečne rozloží prípadné zvyšky tuhých odpadov a zabije mikroorganizmy.
Oddelený vzduch zo záchodu prechádza cez chemické filtre odstraňujúce zápach a vracia sa späť do ovzdušia stanice.
Tekutinu potom čerpadlo prečerpáva do výmennej nádržky označenej ruskou skratkou JeDV-U (nádoba na vodu - moč).
Z moču je prostredníctvom destilácie extrahovaná čistá voda. Aj keď je to voda čistá tak, že sa dá aj piť, niektorí astronauti s tým majú problém. Preto je táto voda používaná v elektrónové jednotke.
Pomocou elektrolýzy sa voda tiež môže rozložiť na vodík a kyslík. Kým vodík je ako nepotrebný vypúšťaný von, kyslík je používaný pre dýchanie v kabínach stanice.
Pevný odpad je skladovaný v špeciálnych vzduchotesných kontajneroch, ktoré vyzdvihujú zásobovacie lode a nechajú ich potom zhorieť v atmosfére pri návrate.
Viac odborného materiálu nájdete na stránkach NASA.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies