Bola sirotou, ale nakoniec jej bol súdený Zelený dom. Utŕžila aj výsmech, ale nakoniec si získala rodinu. Bývala osamelá, ale potom jej nechýbalo ani priateľstvo, ani nič potrebné pre život. Anna Shirleyová mala na posteli ruže, ale musela si na ne vedieť ľahnúť tak, aby ju tŕne nepopichali a aby sa vedela z ich krásy a vône tešiť. Aj tak by sa dala charakterizovať jej púť.
Malá a utáraná
Malá, ryšavá, večne utáraná a stále si niečo predstavujúca. Neviem si ani predstaviť, že by si ju niekto neobľúbil. Jej tvorkyňou je Lucy Maud Montgomery a ťažko uveriť tomu, že keď knihu dopísala, vydavateľstvá ju odmietali. Dočkala sa však úspechu a možno o nej hovoriť ako o nesmrteľnej Anne, ktorá zahreje tak telo, ako aj dušu a rozosmeje. A, ako inak, aj všeličo naučí.
To najhoršie môže byť aj tým najlepším
Anna sa dostala do Zeleného domu omylom. Pár postarších súrodencov si adoptoval zo sirotinca dieťa, ale požiadavka znela tak, že ním mal byť iba chlapec. Prác okolo domu bolo totiž viac ako dosť, a keďže Matejovi ako jedinému mužovi v rodine pribúdal vek, usúdil, že by sa mu zišiel pomocník. Nuž ale prekvapenie to bolo veliké, keď na železničnej stanici čakalo dievčatko a keď si svojou výrečnosťou podmanilo aj takého čudáka, akým bol pán Matej. Jeho sestra Marilla sa zubami-nechtami bránila, mala v úmysle Annu poslať naspäť do sirotinca. Ukázalo sa však, že Zelený dom bol bez nej neúplný a že má dar roztopiť aj to najľadovejšie srdce. Niekedy je to, čo sa zdá byť chybou, tým najväčším požehnaním.
Dá sa to zariadiť, ak človek chce
Anna mala nielen bohatú slovnú zásobu, ale aj fantáziu - tá bola taká obrovitánska, že by prevýšila aj svet v celej jeho šírke. Vďaka predstavivosti si vedela prikrášliť čokoľvek. Ak sa jej nepáčili šaty, razom zatvorila oči a presvedčila samu seba, že sú nádherné a majú najnazberkanejšie rukávy na zemi. Verila, že život sa dá vždy spríjemniť, ak to človek tak chce. Ach, len tie ryšavé vlasy, tie si, chudinka, odmyslieť nedokázala a veruže ju poriadne potrápili.
Slabý sa stáva silným
Annu ako niekdajšiu sirotu niekto aj podceňoval. Vraj je trochu iná, vždy niečo vyvedie, má prchkú povahu a ani pekná nie je. Ale ona predčila každé jedno dievča široko-ďaleko, hoc by bolo krásou vychýrené. Pomohla jej v tom usilovnosť a múdrosť, v tej naozaj prekonávala rovesníkov. Iba ten Gilbert jej bol jednostaj v pätách.
Knihy sú dar
Anna nesmierne rada čítala. Obľúbené romány aj prežívala a vcítila sa do nich tak, že často aj zabúdala, kde je a, žiaľ, aj nejaká tá povinnosť jej unikla pomedzi prsty. Jej láska k literatúre je i napriek tomu obdivuhodná a nie je náhoda, že čítanie jej príbehu podnietilo nejedného k tomu, aby neodsúval knihy nabok, ale aby im venoval čas aj pozornosť.
Skutočné hodnoty
Sirota Anna dáva na zreteľ, že rodina je potrebná a že je to ona, kto má rozdávať svojim členom porozumenie a cit. Poukazuje na to, že súdiť by sa nikdy nemalo a že pre priateľstvo sa oplatí urobiť hocičo. Teda pre to skutočné určite. Spýtajte sa Anny, ona vám rada porozpráva o Diane a o tom, čo spolu okúsili.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies