Bez hudby by bola zem neskutočne pustá.
Piesne totiž inšpirujú, niekedy učia, inokedy rozosmejú, nahradia (síce len krátkodobo, ale predsa) priateľa a prispievajú k tomu, že je všade oveľa viac svetla, vďaka čomu sa ľahšie vidí pod nohy.
K tomu, čo všetko by mala dobrá pesnička obsahovať, by sa ináč vyjadril umelec, ináč poslucháč. Ak je však text taký, že sa jeho pôsobením zrúcajú múry a vzíde z neho posolstvo, ktoré priamo zasahuje tam, kde je to potrebné, potom by nemal ostávať chladný nikto. Je to taký text, ktorý zatieni aj najvychýrenejších hudobníkov, ktorý izoluje ruchy okolia natoľko, že človek je sám uprostred pocitov a musí čeliť tomu, o čom ani sám netušil, že pred tým uteká. Je to volanie duše, ustúpenie mysle a úplné sa odovzdanie srdcu.
Ty si povedal
Lauren Daigle spieva o probléme, ktorý snáď aspoň raz postretol každého živého tvora. Je o pochybnosti, o sebazničujúcom znehodnocovaní samého seba. Vypovedá o vnútornom boji, pretože hlas sveta vraví o malej, priam zanedbateľnej hodnote človeka, kým Boh vedie k sebapoznaniu a nekonečnej láske bez odsúdenia.
"Stále premáham hlasy v mojej mysli, ktoré mi hovoria, že nestojím za nič. Každé ďalšie klamstvo mi hovorí, že sa nikdy nezmením." A potom začína obracanie sa za tým, kto skutočne vie, kým človek je a nepotrebuje názor kohokoľvek iného. "Pripomeň mi znovu, kto naozaj som, pretože to potrebujem vedieť. Ty si povedal, že som milovaná, aj keď nič necítim. Ty si povedal, že som silná, aj keď si myslím, že som slabá. A ty si povedal, že ma držíš, keď sa cítim taká maličká. A keď nikam nezapadám, Pane, ty si povedal, že som tvoja."
Usmievam sa
Jeden z najznámejších hudobníkov kresťanskej scény, Kirk Franklin, ihneď v úvode piesne hovorí, že ju venuje recesii, úpadku a nezamestnanosti. "Dnes je nový deň, v ktorom slnko nežiari, nie je tu nič, iba mraky a v mojom srdci tma. A cítim sa ako v studenej noci." Text je povzbudením pre každého, že nech sa situácia zdá byť akokoľvek neznesiteľná, treba zdvihnúť hlavu vysoko a smiechom zotrieť slzy. "Keď premýšľam nad tým, ako mi bude lepšie, keď sa toto všetko skončí, usmejem sa, aj keď to bolí. Vidíš, smejem sa. Viem, že Boh pracuje, preto sa smejem." A toto presne je viera - tá hľadí na lepšie aj vtedy, keď prichádza to najhoršie.
On si všíma aj vrabce
Nezabudnuteľné slová sa prespievali viacerými interprétmi. Nech im ale prepožičal hlas ktokoľvek, nikdy nestratili hĺbku a moc vliať toľko nádeje, koľko sa len za niekoľko minút dá. "Prečo by som mala byť vystrašená? Prečo by mali prísť tiene? Prečo by sa moje srdce malo cítiť osamelo a túžiť po nebi a domove? Keď Ježiš je mojou súčasťou, on je verný priateľ." Keď ani jeden vrabec nespadne na zem bez toho, aby o tom Boh vopred nevedel, o čo väčší záujem má o človeka - pre neho dal predsa to najdrahšie, čo v nebi mal.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies