Starovekí Egypťania považovali svojho kráľa za božskú bytosť, úzko spojenú s všemocným bohom Hórom. Kráľ, nazývaný faraón, bol zodpovedný za udržiavanie maat, kozmického poriadku a harmónie.
Staroveký Egypt bol jednou z najvýznamnejších a najdlhšie trvajúcich civilizácií v dejinách ľudstva. Od svojho zjednotenia okolo roku 3100 pred Kr. až po svoje dobytie Alexandrom Veľkým v roku 332 pred Kr. dosiahol Egypt mnohé úspechy v oblasti umenia, architektúry, náboženstva, písma, vedy a správy vecí verejných. V tomto článku sa pokúsime zhrnúť hlavné etapy a aspekty egyptských dejín a spoznať, ako sa tam žilo.
Egyptská civilizácia sa začala formovať v predynastickej dobe, keď sa neolitické komunity v severovýchodnej Afrike začali venovať poľnohospodárstvu a vytvárať základy egyptského umenia, technológie, politiky a náboženstva.
Okolo roku 3400 pred Kr. sa vytvorili dve samostatné kráľovstvá: Červená zem na severe, založená v deltě Nílu a rozprestierajúca sa pozdĺž Nílu možno až po Atfih; a Biela zem na juhu, siahajúca od Atfihu po Gebel es-Silsila. Južný kráľ, Škorpión, sa okolo roku 3200 pred Kr. pokúsil podmaniť si severné kráľovstvo.
O storočie neskôr sa to podarilo kráľovi Menesovi, ktorý zjednotil horný a dolný Egypt a stal sa prvým kráľom prvej dynastie. Menes založil hlavné mesto starovekého Egypta pri Bielych múroch (neskôr známe ako Memfis), na severe, blízko vrcholu delty Nílu. Hlavné mesto sa stalo veľkou metropolou, ktorá dominovala egyptskému spoločenstvu počas obdobia Starej ríše.
V období Starej ríše sa vyvinuli základy egyptského náboženského a politického systému. Starovekí Egypťania považovali svojho kráľa za božskú bytosť, úzko spojenú s všemocným bohom Hórom. Kráľ, nazývaný faraón, bol zodpovedný za udržiavanie maat, kozmického poriadku a harmónie, ktorý bol zaručený magickou silou heka. Faraón bol tiež považovaný za syna boha slnka Ré, ktorý ho chránil a poskytoval mu legitimitu.
Faraóni Starej ríše si postavili veľkolepé hrobky v podobe pyramíd, ktoré mali zabezpečiť ich večný život a slávu. Najznámejšie sú pyramídy v Gíze, ktoré patrili faraónom Chufuovi, Chafreovi a Menkaureovi z 4. dynastie. Pyramídy boli obklopené komplexmi chrámov, sochami a menšími hrobkami pre kráľovskú rodinu a úradníkov.
Život v starovekom Egypte bol závislý od ročnej záplavy Nílu, ktorá zavlažovala a oplodňovala pôdu. Egypťania pestovali obilniny, ako je pšenica, jačmeň a proso, a ovocie a zeleninu, ako je figy, hrozno a cibuľa. Chovali dobytok, ovce, kozy, prasatá a hydiny.
Rybolov, lov a zber boli tiež dôležité zdroje potravy. Egypťania vyrábali pivo, víno, chlieb, syr a olej. Odevy boli vyrobené z ľanu a bavlny a zdobené farebnými vzormi. Šperky, kozmetika a parfumy boli populárne medzi bohatými a mocnými.
Umenie a remeslá boli vysoko rozvinuté a zahŕňali keramiku, kovolitectvo, klenotníctvo, tkanie, malovanie, sochárstvo a písanie. Písmo bolo založené na systéme hieroglyfov, ktoré predstavovali slová, slabiky alebo zvuky. Hieroglyfy sa písali na papyrus, kameň, drevo alebo hlinu. Písali sa náboženské texty, literárne diela, administratívne dokumenty, listy a záznamy.
Stará ríša bola obdobím stability, prosperity a kultúrnej výkvetu. Avšak okolo roku 2200 pred Kr. sa začali objavovať príznaky krízy. Faraóni stratili svoju moc a autoritu nad provinciami, ktoré sa stali nezávislými a súperili medzi sebou. Zmeny klímy spôsobili pokles úrody a hladomor. Sociálne napätie a nepokoje vzrástli. Toto obdobie sa nazýva Prvá prechodná doba a trvalo približne 150 rokov. Počas tejto doby sa v Egypte vystriedalo niekoľko krátkych a slabých dynastií, ktoré si nárokovali trón, ale nedokázali udržať jednotu krajiny. Egypt bol rozdelený na dve konkurenčné ríše: hornú a dolnú. V tomto čase sa objavila aj nová forma literatúry, ktorá vyjadrovala pesimizmus, úzkosť a skepsu voči tradičným hodnotám.
Egypt sa znovu zjednotil okolo roku 2055 pred Kr. vďaka úsiliu faraóna Mentuhotepa II. z 11. dynastie, ktorý porazil svojich rivalov z dolného Egypta. Toto obdobie sa nazýva Stredná ríša a trvalo približne 400 rokov.
Počas tejto doby sa Egypt stal silnou a expanzívnou mocnosťou, ktorá si podrobila svojich susedov na juhu v Núbii a na východe v Palaestíne. Faraóni Strednej ríše si postavili nové typy hrobiek, nazývané pohrebné komplexy, ktoré pozostávali z pyramídy, chrámu a múru.
Tieto hrobky boli umiestnené v pohrebnej oblasti Theby, ktorá sa stala novým náboženským a politickým centrom Egypta. Stredná ríša bola tiež obdobím kultúrneho rozkvetu, ktorý sa prejavil v literatúre, umení, architektúre a náboženstve. V literatúre sa objavili nové žánre, ako sú príbehy, múdrosti, poézia a hymny. Umenie a architektúra sa stali viac realistické a expresívne. Náboženstvo sa stalo viac osobné a emocionálne.
Kult boha Osirisa, ktorý symbolizoval vzkriesenie a večný život, sa rozšíril medzi ľudmi. Stredná ríša však nebola bez problémov. Egypt čelil vnútorným sporom, suchu, hladomoru a inváziám cudzích národov, najmä Hyksosov, ktorí ovládli dolný Egypt okolo roku 1650 pred Kr.
Toto obdobie sa nazýva Druhá prechodná doba a trvalo približne 150 rokov. Počas tejto doby sa v Egypte vystriedalo niekoľko krátkych a slabých dynastií, ktoré si nárokovali trón, ale nedokázali udržať jednotu krajiny. Egypt bol rozdelený na dve konkurenčné ríše: hornú a dolnú. V tomto čase sa objavila aj nová forma literatúry, ktorá vyjadrovala úzkosť, nádej a odpor voči cudzej nadvláde.
Egypt sa oslobodil od Hyksosov okolo roku 1550 pred Kr. vďaka úsiliu faraónov z 17. a 18. dynastie, ktorí vybudovali silnú armádu a vyhnali cudzincov z krajiny. Toto obdobie sa nazýva Nová ríša a trvalo približne 500 rokov.
Počas tejto doby sa Egypt stal najmocnejšou ríšou na Blízkom východe, ktorá si podrobila veľké územia v Núbii, Palaestíne, Sýrii a Ázii. Faraóni Novej ríše si postavili nádherné hrobky v Údolí kráľov a Údolí kráľovien, ktoré boli skryté pred zlodejmi a vandalmi. Tieto hrobky boli plné pokladov, ktoré mali slúžiť faraónom v posmrtnom živote.
Najslávnejšou z nich je hrobka Tutanchamona, ktorá bola objavená v roku 1922 takmer nedotknutá. Faraóni Novej ríše si tiež postavili velebné chrámy, ktoré boli venované rôznym bohom a bohyniam. Najznámejšie sú chrámy v Karnaku, Luxore, Abú Simbeli a Philae.
Nová ríša bola tiež obdobím kultúrnej rozmanitosti, ktorá sa prejavila v literatúre, umení, architektúre a náboženstve. V literatúre sa objavili nové žánre, ako sú romány, autobiografie, cestopisy a diplomacia. Umenie a architektúra sa stali viac pestrejšie a detailnejšie. Náboženstvo sa stalo viac komplexné a rôznorodé. Kult boha Amona, ktorý symbolizoval kráľovskú moc a bohatstvo, sa stal dominantným v celej ríši. Výnimkou bol faraón Achnaton, ktorý zaviedol monoteizmus a uctieval iba boha Atona, ktorý symbolizoval slnečný disk.
Tento experiment však skončil neúspechom a po Achnatonovej smrti sa vrátili k polyteizmu. V tomto čase sa tiež objavila nová forma literatúry, ktorá vyjadrovala osobné pocity, túžby a obavy.
Nová ríša však nebola bez problémov. Egypt čelil vnútorným sporom, korupcii, úpadku morálky a inváziám cudzích národov, najmä Asýrčanov, Babylončanov a Peržanov, ktorí postupne zničili egyptskú moc a nezávislosť. Toto obdobie sa nazýva Tretia prechodná doba a trvalo približne 400 rokov. V tomto čase sa objavila aj nová forma literatúry, ktorá vyjadrovala smútok, nostalgiu a túžbu po minulosti.
Egypt zanikol ako samostatná civilizácia, keď sa stal rímskou provinciou v roku 30 pred Kr. Predtým čelil mnohým vnútorným a vonkajším problémom, ktoré oslabili jeho moc a stabilitu.
Zdroje:
www.history.com/topics/ancient-egypt/ancient-egypt
www.britannica.com/place/ancient-Egypt
www.papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=3128134
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies