Nič nehľadala, nič nechcela, za ničím sa nehnala. Iba by rada zahnala stereotyp, zopár písmenami sa odnaučila odpútať od práce a ani sľuby žiadne nedávala. On si ju však našiel a povedať mu zbohom sa ukazovalo ako celkom zbytočné.
Barbora je žena mladá, nenavštevuje bary, ani po diskotékach neprahne, akosi ju nikdy nelákala nezáväznosť, a keď už sa jej dajaký muž zapáčil, mienila si vziať buď skutočný vzťah s láskou a vernosťou, alebo ak jej to nebolo umožnené, potom radšej šla ďalej, dúfajúc, že ten pravý raz prekročí prah jej života. Na sociálnu sieť Pokec, ktorá je ešte stále známa a často navštevovaná, sa prihlásila iba tak, s nijakým zvláštnym úmyslom. Iba si popísať o ničom a o všetkom súčasne, veď to poznáte, o tom, ako ide čas, ako sa svet mení, aké by to bolo, keby...
On
V jeden večer, ktorý sa nezdal ničím výrazný, ju oslovil on. Neodpudzoval ju, ani nebol nepríjemný, ale od začiatku jej bolo zrejmé, že kým pre ňu chatovanie predstavuje nevinný únik zo všednosti, on od nej očakáva viac. Viac záujmu, viac pochopenia. Že on s ňou chce udržiavať serióznu známosť.
Odmietla ho, pravdaže, a nezaoberala sa ním, dala mu najavo, že hoci jej lichotí, ako sa o ňu usiluje, šance niet, a tak by mal skúsiť šťastie inde.
Náhoda
Myslela si, že vzal na vedomie, čo mu napísala, ale on sa zrazu objavoval tam, kde by ho ani náhodou neočakávala. Raz ho videla, keď šla čosi nakúpiť do mesta, aj na autobusovej zastávke na ňu civel. Akokoľvek by si rada nahovorila, že šlo o náhody, zdravý úsudok jej to nedovolil.
Nakoniec ju aj oslovil, tváril sa prekvapene i pobavene, že na seba stále narážajú, že je šťastný, keď mu je nablízku. Vraj ju odprevadí domov, len kúsok s ňou prejde a potom sa aj on poberie preč. Tak jej to povedal, tak to malo byť.
Dva mesiace
Nechala sa uprosiť, predpokladala, že splní, čo prehlásil a dá jej pokoj. Príchodom k nej domov sa však situácia ešte oveľa zhoršila, lebo nielenže neopustil jej príbytok, ale ani nereagoval na výzvy, na dohováranie, ako keby ohluchol a oslepol.
Zúfalá Barbora používala milotu, potom bola aj prísna, ale nepomohlo, nepohol sa z jej prítomnosti ani o milimeter. Jej rodinní príslušníci ho rovnako tak vyhadzovali, ale keď už bolo výziev na odchod príliš, jednoducho sa rozplakal, skoro by si bol aj kľakol na kolená.
Jeho psychické rozpoloženie sa vyfarbovalo každý deň, neskôr si dokonca vyčíhal na okamih, keď dojedala obed či večeru, vzal si príbor, ktorý predtým držala v rukách a ešte kým bol neumytý ho tiež využil pri jedení. Znechucoval sa jej, viacerí ju obmäkčovali, nech to s ním len skúsi, ak ju tak ľúbi, zniesol by jej aj modré z neba. Ona krútila hlavou, srdcu sa rozkázať nedalo. Trvalo to dva mesiace, áno, dva mesiace ho nedokázali vystrnadiť. Dva mesiace býval v byte, v ktorom nemal čo byť, zžíval sa s prostredím, do ktorého nepatril.
Matka
Zbaviť sa ho podarilo až za pomoci jeho matky, Barbora musela muža odprevadiť na miesto bydliska, a poslúchol len preto, lebo dúfal, že s ním ostane. Barbora na skúsenosť spomína s nevierou, že aj takéto veci sa stávajú a čo sa randenia na sociálnych sieťach týka, nuž voči tomu sa stavia skepticky. Ako inak, čudovať sa jej ani nemôžeme.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies