Začiatky, tie sú ťažké, ale v niektorých prípadoch žiadané. Začiatok spoločného manželského života. Začiatok novej kariéry. Začiatok rodičovstva. Prepojenie strachu s radosťou, smiechu a sĺz. Aj o koncoh sa to dá napísať, tiež sú nevyhnutné, boľavé, ale veľa ráz aj uzdravujúce. Horšie je to s prostriedkom, ten nikto nechce.
Minulosť bola predtým, ňou sme začali. Budúcnosťou končíme, ale čo s prítomnosťou, ktorá je utlačená z oboch strán a zostáva nepovšimnutá? Žiť v nej si žiada nepozerať sa ani dozadu, ale ani dopredu. Aspoň nie príliš.
Nedávno sme počúvali jednu prednášku. Vravelo sa tam o drogových závislostiach, o tom, ako sa celá pekelná záležitosť rozvinula. Existovali chudobní ľudia, ktorých bieda príliš sužovala, a keď odskúšali drogu, tváre mali rozžiarené na nepoznanie. A keď už to raz skúsili, potom už bolo ťažké tešiť sa z maličkostí. Takého človeka by ste nerozveselilili krátkou plavbou či kúpou zmrzliny, lebo poznal blaženosť ďaleko intenzívnejšiu.
Prednášajúca to neskôr prepojila s ddnešnou dobou. Smartfóny pípajú, žiadajú si našu pozornosť. Prežívame deň očakávajúc, aké upozornenie príde, kto napíše do chatu a čo napíše. No a keďže nás to zaujíma a mozog funguje tak, že sa v ňom takto zvyšuje dopamín, nevšímame si veľa vecí okolo seba.
Také smutné a súčasne také pravdivé. Lebo je nemožné to poprieť. Prinútilo nás to zamyslieť sa, že áno, stále čakáme na ďalšie podnety. Stále dúfame v nové zážitky a niežeby na tom bolo niečo zlé. Človek, ktorý sa nenádeja, snáď ani poriadne nežije. Ide len o to, že prítomnosť, tu a teraz, je tiež darom od Boha a že byť v nej nielen fyzicky, ale skutočne si ju uvedomovať, je dôležité.
Žitie v prítomnosti zahŕňa:
Po prvé, tešenie sa z malých vecí. Možno v minulosti naše vnútro lietalo v oblakoch, možno ešte teraz nám pri spomienke na to búši srdce, ale aj tu a teraz sú pekné chvíle. Priamo tu, po našej ľavici a pravici. Boh je tu, aby nás prítomnosťou previedol. Aby nás naučil opravdivo objať dnešok, nesmútiť za včerajškom a nedupať netrpezlivosťou kvôli zajtrajšku.
Po druhé, je tiež dôležité pamätať, že práve teraz, áno, v tomto okamihu, sme formovaní. Ako sa zachováme počas dnešného dňa rozhodne o tom, ako sa budeme mať zajtra.
Po tretie, chce to aj múdrosť. Možno si poviete, že v prítomnosti ste nespokojní. Že vám čosi chýba. Azda niečo vzrušujúcejšie. Pravda však je, že len my si tvoríme dnešný príbeh. Nepáči sa nám? Nuž ho môžeme prepísať, na to však slúži múdrosť. Aby sme dobre plánovali, dobre prepisovali a vymazávali z príbehu tie stránky, ktoré tam nepatria.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies