Trestné ťaženie proti Poľsku sa začína: Európska komisia rozhodla, že chce aktivovať článok 7

Komisia oznámila, že navrhuje Rade EÚ (t. j. členským štátom), aby prijala rozhodnutie podľa článku 7 odseku 1 Zmluvy o Európskej únii.

Článok č. 7, ktorý ešte Európska únia nepoužila v prípade žiadnej z členských krajín, je považovaný za extrémne tvrdý postih. Samotné konanie je podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Po iniciovaní konania musí získať súhlas štyroch pätín členov EÚ (80 percent). Médiá aktiváciu článku 7 označujú ako "jadrovú zbraň" medzi možnými sankciami voči členským štátom EÚ, pretože môže viesť až k pozastaveniu hlasovacích práv v Rade EÚ.

Poľská domáca politika v réžii konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť sa dlhodobo odchyľuje od predstáv Bruselu a niektorých liberálnejších členských krajín. Druhou "čiernou ovcou" v očiach veľkej časti EÚ je Maďarsko, ktoré sa už vyjadrilo, že ak dôjde k rozhodovaniu o spustení mechanizmu článku 7, taký návrh bude vetovať.

V prípade Poľska EK tvrdí, že aj napriek jej opakovanému dva roky trvajúcemu úsiliu a dialógu s poľskými orgánmi dospela k záverom, že existuje riziko závažného porušenia zásad právneho štátu v tejto krajine.

V zverejnenom stanovisku Komisia pripomenula, že aktivácia článku 7 je zameraná na ochranu právneho štátu v Európe. Súdne reformy v Poľsku podľa nej dospeli do stavu, keď súdnictvo je pod politickou kontrolou vládnucej väčšiny. "Pri neexistencii nezávislosti súdov vznikajú vážne otázky týkajúce sa účinného uplatňovania práva EÚ, od ochrany investícií až po vzájomné uznávanie rozhodnutí v takých rozmanitých oblastiach, ako sú spory týkajúce sa starostlivosti o deti alebo vykonávanie európskych zatykačov," uvádza sa v správe eurokomisie.

Komisia zároveň vydala doplnkové (štvrté) odporúčanie týkajúce sa právneho štátu, v ktorom stanovila kroky, ktoré môžu poľské orgány prijať na nápravu súčasnej situácie.

Okrem toho sa EK rozhodla urobiť ďalší krok vo svojom konaní vo veci porušenia európskeho práva poľským zákonom o organizácii riadnych súdov - za porušenie práva EÚ, ktoré sa týka zákona o bežných súdoch a konkrétne režimu dôchodkov, a zažalovala Poľsko na Súdnom dvore Európskej únie.

Exekutíva EÚ aj napriek týmto bezprecedentným opatreniam uviedla, že zachováva svoju ponuku na konštruktívny dialóg s cieľom napraviť súčasnú situáciu v Poľsku.

Vo svojom odôvodnení v správe pre médiá eurokomisia pripomenula, že počas dvoch rokov poľské orgány prijali viac ako 13 zákonov, ktoré ovplyvňujú celú štruktúru justičného systému v Poľsku a majú vplyv na Ústavný súd, Najvyšší súd, všeobecné súdy, Národnú radu súdnictva, prokuratúru a Národnú školu súdnictva. Ich spoločným prvkom je, že výkonná a legislatívna moc umožňuje systematicky politicky zasahovať do zloženia, právomocí, správy a fungovania justície.

"Je na Poľsku, aby určilo svoj vlastný model justičného systému, ale malo by tak urobiť spôsobom, ktorý rešpektuje zásady právneho štátu; to si vyžaduje zachovanie nezávislosti súdnictva, rozdelenia právomocí a právnej istoty," uvádza sa v dokumente eurokomisie.

Poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro v reakcii na rozodnutie EK vyhlásil, že Poľsko bude pokračovať vo svojej reforme súdnictva aj napriek hroziacim sankciám. Doal, že rozhodnutie Bruselu prijíma pokojne. "Je to politika, nie vláda zákona. Poľsko je právnym štátom, my musíme pokračovať v reforme súdnictva," zdôraznil Ziobro.

Dodal, že Poľsko bude "významným členom EÚ, len ak bude mať dobre fungujúci justičný systém."  Ziobro je jedným zo spoluautorov kontroverznej reorganizácie justičného systému v Poľsku. Podľa agentúry AP tiež vyhlásil, že niektoré jej ustanovenia boli čerpané z justičných systémov členských štátov zo západu EÚ. Podľa neho je rozhodnutie EK motivované politicky.