Tretina slovenských firiem ma potenciál prenikať do cudziny

Slovensko za posledné roky zaznamenalo nadpriemerný ekonomický rast (v priemere o 4,9% ročne), pričom hlavnými ťahúňmi boli priemysel, stavebníctvo, obchod, či energetika. Tieto odvetvia sa v priebehu desaťročia stali ťažiskovými, vďaka čomu narástla aj exportná závislosť priemyslu. Kým v roku 2000 tvorili tržby zo zahraničia 46 % celkových tržieb slovenského priemyslu, v roku 2011 to bolo už 64

Krajiny ako je Slovensko sú aj napriek týmto potešujúcim faktom stále až priveľmi naviazané na nemeckú ekonomiku. Ak sa jej nebude dariť môže to byť pasca pre exportne orientované firmy. Západná Európa má najhoršie perspektívy rastu podložené zlým fiškálnym zdravím jednotlivých krajín. Dokladuje to najmä fakt, že okrem Luxemburska a Fínska sa žiadna z krajín eurozóny momentálne na spoločnú menu (EURO) podľa maastrichtských kritérií nekvalifikuje. Vysoké verejné dlhy a deficity verejných financií ich nútia k zvyšovaniu daní a znižovaniu výdavkov, čo ide spravidla na úkor zníženej kúpnej sily obyvateľstva. 

„Dopyt na veľkých západoeurópskych trhoch bude na ústupe a konkurencia sa bude zostrovať“ tieto nie najpozitívnejšie prognózy hovorí Nenad Pacek globálny ekonóm, stratég a bývalý viceprezident skupiny The Economist Group. 

Podobne ako západná Európa aj Spojené štáty americké budú naďalej ťažkým trhom aj pre zabehnuté firmy. Slovenské firmy by sa mali vyzbrojiť kompasom a pozrieť aj na iné svetové strany. 

SLOVÁCI SA PRETO MUSIA RÝCHLO POOBZERAŤ PO INÝCH TRHOCH 
„Fínsko, či Švédsko patria medzi severoeurópske tigre, sú a aj v budúcnosti budú patriť medzi konkurencieschopné ekonomiky na ktoré je vhodné mať dobré linky“ hovorí Nenad Pacek. 

RAST HĽADAJTE SKÔR NA VÝCHODE 
Stredná a východná Európa, pred krízou najrýchlejšie rastúci región sveta, sa počas života tejto generácie nikdy nedostane na úroveň pred krízou, predpokladá autor knihy „Emerging Markets: Lessons for business success and outlooks for different markets.“ Riaditelia tunajších pobočiek zahraničných firiem musia centrálam vysvetľovať, prečo nie sú schopní dodať trojnásobné rasty. 

Lákavé je z pohľadu ekonomického rastu aj Poľsko a Rusko alebo Turecko, kde je už teraz veľa zahraničných spoločností. 

Latinská Amerika je aj napriek nestabilnej politickej situácii mnohých jej krajín dobrým rozhodnutím pre proexportne orientovanú firmu nakoľko po Ázii sa radí medzi druhý najrýchlejšie rastúci región. 
Treťou dobrou voľbou je blízky Východ, hoci je mnoho krajín v tomto regióne takisto politicky nestabilných. Pre biznis sú vďačnými lokalitami napríklad Spojené arabské emiráty, predovšetkým Abú Dhabí, Omán, Kuvajt či Katar. 

DOMÁCA ÚLOHA PRED VSTUPOM NA ZAHRANIČNÉ TRHY 

Podľa Nenada Paceka sú 3 základné pravidlá pri expanzii na nové trhy: 
1. Dôkladné zváženie výberu lokality. 
2. Výber potenciálnych distribútorov – môže byť prácny, ak sú plány podnikateľa dlhodobé, je to nevyhnutné. 
3. Základňa vo vybranej krajine. „Je efektívne mať v krajine aspoň jedného človeka, ktorý vie lepšie porozumieť danému trhu a orientovať sa v ňom“, hovorí zo skúsenosti Nenad Pacek. 

Aj pri dodržaní základných pravidiel je pre úspešnosť firmy potrebné pochopiť trhy a prispôsobiť sa im. Aby firma zabránila prípadnej katastrofe dôležité je tiež zvážiť alternatívne zdroje financovania expanzie ako je napríklad venture kapitál.