Pokiaľ ide o terajšie neľahké obdobie, ktoré je neznesiteľné najmä pre ľudí žijúcich v Ukrajine, tak akosi prirodzene sme sa rozdelili do dvoch skupín, a to bez akejkoľvek predošlej dohody.
Jedni by povedali, že cudzie kríže niesť nebudú a ešte by zúrili a vymenúvali dôvody, prečo sa nezapoja do nijakej o pomoc volajúcej výzvy, pretože vraj zadarmo nikto nič nedáva a žitie je beztak dosť náročné bez ohľadu na príslušnosť k národu. No a druhí, tí nedobre spia a aj pozeranie do zrkadla im pripadá pochmúrne, lebo sa boja, i súcitia i hádajú, či rovnaký osud postihne aj iné krajiny.
Keby sme veľmi chceli, pravdaže by sme vedeli vynájsť aj iné zoskupenia, všelijaké postoje, vyhlásenia a emócie, ale koniec koncov by to bolo zbytočné.
Článok nech slúži na premýšľanie či akési prehodnotenie, prečo by dianie nemalo byť ľahostajné nikomu, naozaj nikomu. Po prvé, Boh prekypuje súcitom. Je to azda Jeho najvyhľadávanejšia vlastnosť, pretože sa úzko stýka i s povestným milosrdenstvom. Kto sa teda hlási ku kresťanstvu a skúma Boží charakter, Jeho úlohou je napodobňovať a učiť sa od kráľa kráľov. Nemôžeme ani zďaleka tvrdiť, že milujeme a uctievame Stvoriteľa, ak zmienka o utrpení nepohne srdcom a nezmáča dušu.
Po druhé, iste už každý počul o známom výroku vychádzajúcom z Biblie, že čokoľvek zasejeme, budeme skôr či neskôr žať. Ak zasadíme sebectvo a absolútny nezáujem, potom sa nečudujme, ak v ďalších dňoch ani my neobdržíme v prípade akejkoľvek potreby nezištnú pomoc. Je to princíp starý ako ľudstvo samo a v knihe kníh vidíme jeho uplatňovanie vo viacerých podobách. Ak zasejeme lásku, potom porastie iba láska. Ak polejeme nepokoj, nenávisť a pýchu, nuž, žatva nebude ani trochu príjemná.
Po tretie, kto veľa dostal, mal by i veľa dávať. Áno, ja viem, možno sa niekoľkým javí, že nemáme nič, že niet čím sa chváliť a kvôli čomu sa usmievať. V skutočnosti sme ale boli prehojne obdarovaní, a to vďaka milosti Najvyššieho.
Ponúkol nám dych.
Zásobuje nás vzduchom.
Stará sa o malé a veľké veci.
Obetoval svojho syna pre spasenie sveta.
A je ochotný kráčať s nami cez údolia i vrchy, naprieč púšťami aj riekami, neváha dokonca robiť spoločníka ani v horiacej peci. Preto a pre ďalšie a ďalšie dobrodenia, by sme nemali zatvárať oči, keď je iný nešťastný, nech pochádza odkiaľkoľvek. Nie všetci majú príležitosť či možnosť prispievať finančne, avšak modlitba je výsada, ktorá sa zadarmo núka komukoľvek, kto chce spoznať, ako chutí rozhovor s jediným Bohom.
Možno vás zaujme: Skutočný príbeh: Najpesimistickejšia žena, ktorá neverila a veselý muž, ktorý si ju po piatich rande vzal
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies