Americký prezident Donald Trump v utorok obnovil svoju politiku „maximálneho tlaku“ na Irán, ktorej cieleným opatrením je znížiť iránsky export ropy na nulu a zabrániť tak Teheránu v získaní jadrovej zbrane.
Tento krok znamená návrat k prísnej politike voči Iránu, ktorú Trump presadzoval už počas svojho prvého funkčného obdobia. Trump obvinil svojho
demokratického predchodcu Joe Bidena zo zmäkčenia postoja USA voči Iránu.
Trump podpísal prezidentské memorandum, ktorý znovu zavádza tvrdé opatrenia voči Iránu, pred svojím stretnutím s izraelským premiérom Benjaminom
Netanjahuom. Pri podpise dokumentu Trump vyhlásil, že je to veľmi tvrdé
rozhodnutie, a pripustil, že váhal, či ho urobiť. Zároveň však uviedol, že je
otvorený dohode s Iránom a ochotný rokovať s iránskym lídrom.
Irán nemôže mať jadrovú zbraň
„Pre mňa je to jednoduché: Irán nemôže mať jadrovú zbraň,“ povedal Trump. Na otázku, ako blízko je Teherán k vyvíjaniu takejto zbrane, odpovedal: „Sú príliš
blízko.“
Iránska misia pri OSN v New Yorku sa k situácii okamžite nevyjadrila. Trumpov dokument nariaďuje ministerstvu financií USA, aby uplatňovalo a presadzovalo sankcie proti Iránu, vrátane opatrení na elimináciu iránskeho exportu ropy.
Iránsky ropný priemysel v ohrození
Podľa odhadov americkej agentúry pre energetiku (EIA) iránsky ropný export v roku 2023 dosiahol 53 miliárd dolárov, rok predtým to bolo 54 miliárd dolárov.
V roku 2024 bola ťažba ropy v krajine na najvyššej úrovni od roku 2018. Počas
svojho prvého funkčného obdobia Trump dokázal znížiť iránsky export ropy takmer
na nulu, ale pod Bidenovou vládou sa Irán naučil efektívne obchádzať sankcie.
Európa varuje pred iránskym jadrovým programom
Británia, Francúzsko a Nemecko varovali, že ak bude nevyhnutné, obnovia všetky medzinárodné sankcievoči Iránu, aby zabránili jeho jadrovým ambíciám.
Iránsky veľvyslanec pri OSN Amir Saeid Iravani však označil tento krok za
„nezákonný a kontraproduktívny“.
Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v januári riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) Rafael Grossi uviedol, že Irán zrýchľuje obohacovanie uránu na úroveň blízku zbraniam. Irán popiera, že by mal záujem o vyvíjanie jadrovej zbrane, ale spravodajské služby a IAEA tvrdia, že mal vojenský jadrový program minimálne do roku 2003.
Obavy z možného vojenského útoku
Nové informácie americkej rozviedky naznačujú, že Irán vytvoril tajnú skupinu vedcov, ktorá by mu umožnila rýchlo vyvinúť jadrovú zbraň, ak by sa Teherán rozhodol tak urobiť.
Tieto správy zintenzívnili obavy, že Trump môže povoliť Izraelu útok na iránske jadrové zariadenia. Iránsky minister zahraničných vecí varoval, že Teherán okamžite a rozhodne odpovie na akékoľvek vojenské útoky, čo by mohlo viesť k „celoregionálnej vojne“.
Západní analytici upozorňujú, že v prípade eskalácie napätia môže byť Blízky východ opäť vtiahnutý do rozsiahleho konfliktu. Budúcnosť vzťahov medzi USA, Izraelom a Iránom je tak nejasná a môže mať zásadné dôsledky pre globálnu bezpečnosť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies