WASHINGTON - Americký prezident Donald Trump v utorok večer prvýkrát od svojho návratu do prezidentského úradu vystúpil pred oboma komorami amerického Kongresu.
Verný svojej povesti nenechal úradujúci šéf Bieleho domu vo svojom prejave na svojich oponentoch na čele s bývalým prezidentom Joeom Bidenom suchú nitku a zároveň vyhlásil, že „americkému ľudu sa vrátila hrdosť“.
Trump vo svojom rekordnom prejave, ktorý trval približne 100 minút, spomenul aj to, že dostal list od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten mu mal vyjadriť ochotu rokovať o mieri s Ruskom a podpísať s USA dohodu o ťažbe.
„Amerika je späť. Naša hrdosť je späť. Naše sebavedomie je späť. A americký sen je na vzostupe, silnejší a lepší ako kedykoľvek predtým. Nič nemôže zastaviť americký sen,“ povedal Trump podľa denníka The New York Times na pôde Kongresu s tým, že od 20. januára, keď sa vrátil do úradu, urobil viac práce ako iné americké administratívy za celú dobu svojho vládnutia. Prisľúbil podstatné zlepšenie americkej ekonomiky, ktorú podľa neho zničili demokrati.
Pri vstupe do rokovacej sály ho jeho republikánski kolegovia privítali potleskom v stoji. Počas Trumpovho prejavu tiež skandovali „USA, USA, USA!“ a všeobecne hlasno podporovali svojho lídra, ako je to zvykom počas prezidentského prejavu strany hlavy štátu.
Vo svojom rekordnom prejave, ktorý trval približne hodinu a 40 minút v porovnaní s predchádzajúcim rekordom Billa Clintona, ktorý trval „len“ 65 minút, Trump vo veľkom obhajoval svoje kroky. Pochválil napríklad skupinu DOGE za zefektívnenie štátnej správy pod vedením najbohatšieho muža sveta a svojho kľúčového spojenca Elona Muska. Spomenul aj práve oznámené vyššie clá na Kanadu, Mexiko a Čínu, pričom podobné clá pripravuje Trump aj pre Európu.
Zároveň sa obul do svojich oponentov na čele s jeho nástupcom a predchodcom v jednej osobe Joeom Bidenom, ktorého označil za „najhoršieho prezidenta USA“.
Trump obvinil Bidena, že počas svojho funkčného obdobia „zúrivo využíval svoj úrad a ministerstvo spravodlivosti na vyšetrovanie“.
Kritizoval Bidena napríklad aj za to, že stojí za zvýšením cien vajec. Zvolený prezident vo svojom prejave prisľúbil, že zníži dane a ceny energií pre občanov USA a čoskoro zavedie opatrenie na zvýšenie produkcie „kritických surovín a vzácnych zemín“.
Trumpov prejav sa točil aj okolo zahraničnej politiky. Počas svojho prejavu okrem iného zdôraznil, že dostal list od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten má podľa Trumpa v liste oznámiť, že je „pripravený čo najskôr zasadnúť za rokovací stôl a priblížiť trvalý mier“.
Americký prezident ďalej citoval zo Zelenského listu: „Oceňujeme, ako veľmi Amerika pomohla Ukrajine udržať si suverenitu a nezávislosť. Pokiaľ ide o dohodu o nerastných surovinách a bezpečnosti, Ukrajina je pripravená podpísať ju, kedykoľvek sa Vám to bude hodiť.“
List mal prísť po piatkovej hádke v Oválnej pracovni Bieleho domu, kde sa Trump a jeho viceprezident J. D. Vance pred novinármi ostro pohádali so Zelenským v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Okrem iného obvinili šéfa Kyjeva, že „neprejavuje vďačnosť“. Zelenskyj následne predčasne opustil Biely dom.
Hoci sa mu cez víkend na summite v Londýne podarilo získať podporu európskych lídrov, USA v utorok oznámili, že prerušia všetky dodávky zbraní na Ukrajinu, aby ju ochránili pred ruskou inváziou.
Hlava štátu USA uviedla, že oceňuje Zelenského list a zároveň „vážne rokuje s Ruskom a dostala mnoho silných signálov, že je tiež pripravené na mier“.
Krátko po návrate do funkcie sa Trump zmienil aj o tom, že chce pre USA získať nové územia. Hovoril najmä o znovuzískaní Panamského prieplavu alebo Grónska, ktoré je autonómnou oblasťou Dánska.
Pokiaľ ide o prieplav, americkým zákonodarcom povedal, že „USA si ho berú späť“. Podľa CNN americké spoločnosti kupujú dva nové prístavy v prieplave, aby tam zvýšili svoj vplyv.
O Grónsku Trump opäť povedal, že ho chce. „Tak či onak ho získame. Poskytneme vám bezpečnosť a urobíme vás bohatými. Spoločne vynesieme Grónsko do výšok, ktoré ste považovali za nemožné,“ povedal šéf Bieleho domu Grónčanom. Zopakoval, že Grónsko potrebuje „pre národnú a medzinárodnú bezpečnosť“.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies