WASHINGTON - Trumpov stredajší rozhovor so Zelenským bol približne o polovicu kratší ako jeho telefonát s Putinom deň predtým, počas ktorého ruský líder súhlasil, že nebude útočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ale odmietol podporiť 30-dňové prímerie.
Americký prezident Donald Trump a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj uviedli, že v stredu mali konštruktívny rozhovor o posune smerom k prímeriu medzi Kyjevom a Moskvou, pričom Biely dom navrhol, že USA by mohli prevziať kontrolu nad ukrajinskými elektrárňami, aby zabezpečili ich bezpečnosť.
Trump povedal Zelenskému, že USA by mohli byť „veľmi nápomocné pri prevádzke týchto elektrární svojimi odbornými znalosťami v oblasti elektrickej energie a verejných služieb“, uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu, ktoré minister zahraničných vecí Marco Rubio a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz označili za „fantastický“.
Trump dodal, že „americké vlastníctvo týchto elektrární by mohlo byť najlepšou ochranou tejto infraštruktúry“.
Telefonát medzi Trumpom a Zelenským sa uskutočnil deň po tom, ako Trump viedol podobné rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Trumpov rozhovor so Zelenským bol približne o polovicu kratší ako jeho rozhovor s Putinom, počas ktorého ruský líder súhlasil, že nebude útočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ale odmietol podporiť 30-dňové prímerie.
V príspevku na sociálnej sieti Truth Social Trump uviedol, že cieľom jeho telefonátu so Zelenským bolo „zladiť požiadavky a potreby Ruska aj Ukrajiny“, keďže sa snaží o zastavenie bojov.
„Sme na veľmi dobrej ceste,“ dodal Trump s tým, že minister zahraničných vecí Marco Rubio a poradca pre národnú bezpečnosť Michael Waltz poskytnú ďalšie podrobnosti rozhovoru.
Zúčtovanie v Bielom dome
Telefonát je prvým rozhovorom lídrov USA a Ukrajiny od februárovej roztržky v Bielom dome, v ktorej Trump a jeho viceprezident JD Vance vyčítali Zelenskému, že nie je dostatočne vďačný za vojenskú podporu USA.
„Buď sa dohodnete, alebo končíme,“ vyhlásil Trump na Zelenského pred novinármi.
„Zistil som, že prezident Zelenskyj nie je pripravený na mier, ak je do toho zapojená Amerika,“ napísal Trump v príspevku na sociálnej sieti po tom, ako Zelenskyj opustil Biely dom.
Zelenskyj sa po tomto stretnutí tiež vyjadril na sociálnych sieťach, že konfrontácia bola „poľutovaniahodná“, ale že Ukrajina je pripravená pracovať pod Trumpovým „silným vedením“ na zabezpečení trvalého mieru.
Po tomto stretnutí sa európski lídri rýchlo ponáhľali podporiť Ukrajinu, vyjadrili jej solidaritu a ubezpečili otraseného Zelenského o pokračujúcej podpore Kyjeva.
Mnohí lídri v Európe už boli znepokojení z Trumpovho vnímaného príklonu k Moskve, ktorý ich vynechal z mierových rokovaní s Rusmi a vyvolal obavy z uzavretia mierovej dohody s Ukrajinou, ktorá by bola výhodnejšia pre Rusko.
V rozpore s realitou
Pred telefonátom s Trumpom Zelenskyj uviedol, že Putinov prísľub obmedzeného prímeria je „vo veľkom rozpore s realitou“ po nočnom nálete dronov po celej krajine.
„Dokonca aj včera večer, po rozhovore Putina s... Trumpom, keď Putin povedal, že údajne dáva príkaz na zastavenie úderov na ukrajinskú energetiku, bolo počas noci vypustených 150 dronov vrátane útokov na energetické zariadenia,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Helsinkách s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom.
Rusko reagovalo vyhlásením, že zastavilo útoky na ukrajinské energetické zariadenia, a obvinilo Kyjev z útoku na zariadenia v blízkosti jedného z jeho plynovodov.
„Žiaľ, vidíme, že zatiaľ nedochádza k reciprocite zo strany kyjevského režimu,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Biely dom označil telefonát medzi Trumpom a Putinom za prvý krok v „mierovom procese“, ktorý, ako dúfa Washington, bude zahŕňať prímerie na mori v Čiernom mori a nakoniec úplné a trvalé ukončenie bojov.
Nič však nenaznačovalo, že Putin ustúpil od svojich podmienok pre potenciálnu mierovú dohodu, proti ktorým Kyjev ostro vystupuje.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho armáda vypálila sedem dronov na energetické zariadenia súvisiace s vojensko-priemyselným komplexom v ukrajinskej južnej oblasti Mykolajiv, ale že ich zostrelila po tom, ako dostala Putinov príkaz nezasahovať energetickú infraštruktúru.
Moskva niekoľko hodín po rokovaní Putina a Trumpa obvinila Ukrajinu, že sa zamerala na jej energetické zariadenie v Krasnodarskom kraji hraničiacom s Krymským polostrovom, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
Ministerstvo uviedlo, že tri bezpilotné lietadlá sa zamerali na zariadenie na prepravu ropy, ktoré zásobuje konzorcium Kaspického ropovodu, čo spôsobilo požiar a viedlo k strate tlaku v jednej nádrži s ropou.
„Je absolútne jasné, že hovoríme o ďalšej provokácii zámerne vymyslenej kyjevským režimom, ktorej cieľom je zmariť mierové iniciatívy amerického prezidenta,“ uviedlo ministerstvo.
Rusko uviedlo, že jeho protivzdušná obrana zachytila 57 ukrajinských dronov nad Azovským morom a niekoľkými ruskými regiónmi - pohraničnými provinciami Kursk a Briansk a neďalekými regiónmi Orjol a Tula.
Zelenskyj povedal, že „slová o prímerí“ nestačia.
„Ak Rusi nezasiahnu naše zariadenia, my určite nezasiahneme ich,“ povedal Zelenskyj.
Zelenskyj odmietol Putinovu kľúčovú podmienku, aby západní spojenci prestali Ukrajine poskytovať vojenskú pomoc a spravodajské služby. Povedal, že by to ohrozilo životy, ak by občania nevnímali prichádzajúce nálety, a viedlo by to k pokračovaniu vojny.
„Nemyslím si, že by mal niekto robiť ústupky, pokiaľ ide o pomoc Ukrajine, ale skôr by sa mala pomoc Ukrajine zvýšiť,“ povedal Zelenskyj.
„Bude to signál, že Ukrajina je pripravená na akékoľvek prekvapenie zo strany Rusov.“
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies