Turecko chce v EÚ registrovať pravý kebab. Nemci sú proti, už ho majú za svoj

Známka zaručenej tradičnej špeciality má spotrebiteľovi garantovať, že potravina či pokrm bol pripravený podľa registrovaných receptúr a postupov. Výroba sa potom môže uskutočniť aj mimo štátu, ktorý o registráciu požiadal. V Česku majú túto značku napríklad pražská šunka, spišské párky či tradičná poľovnícka saláma, túto ochranu má aj neapolská pizza či šunka jamón serrano. Registrovať je možné potraviny či jedlá, ktoré sa vyrábajú podľa jednej receptúry aspoň 30 rokov. Za zneužitie chráneného názvu potom hrozia pokuty.

Žiadosť o registráciu podala medzinárodná federácia výrobcov kebabov v Istanbule a ku koncu apríla bola zverejnená v únijnom vestníku. Tým odštartovala trojmesačná lehota na podanie námietok. Tureckí výrobcovia tvrdia, že prvé zmienky o jedle, ktoré by sa dalo označiť za kebab, siahajú do 15. storočia. Do Európy sa tento pokrm rozšíril po druhej svetovej vojne vďaka masovej migrácii Turkov do Nemecka. Prvý döner kebab bol podľa žiadosti pripravený v Berlíne v roku 1972.

Práve v Nemecku, kde je kebab veľmi obľúbeným pouličným jedlom, však turecká žiadosť budí rozpaky. Vo vyjadrení pre denník Hurriyet nemecké ministerstvo poľnohospodárstva označuje kebaby za „nemeckú národnú pochúťku“. "Vytvorenie nových štandardov na výrobu kebabov by mohlo podkopať jeho jedinečnú adaptáciu v Nemecku," uviedlo podľa denníka ministerstvo.

Z tureckej iniciatívy nie je podľa denníka nadšená ani časť výrobcov v Nemecku, pre ktorých by schválenie ochrannej známky znamenalo ďalšiu byrokraciu. „V Turecku nerobia dönery, ako my tu,“ tvrdí Arif Keleş, ktorý pripravuje tento pokrm v Berlíne. Podľa neho by dodržiavanie parametrov obsiahnutých v žiadosti bolo výzvou.