Udalosti, ktoré rezonovali v zahraničnej politike v roku 2021

Na začiatku nového roka vstúpila do platnosti Obchodná dohoda medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou v súvislosti s brexitom. Skončilo sa tiež prechodné obdobie, počas ktorého Británia zostala súčasťou spoločného trhu. Dohoda zabezpečila, že Veľká Británia a 27-členná EÚ budú môcť navzájom naďalej obchodovať bez ciel a kvót.

Začiatok nového roka poznamenal útok na Kapitol v americkom Washingtone. Stáli za ním podporovatelia exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý odmietal uznať prehru v prezidentských voľbách 2020. Protestujúci ľudia prenikli do budovy, ktorú sa polícii podarilo zabezpečiť až po 2 hodinách. V súvislosti s incidentom spomínajú 5 úmrtí a viac ako 100 zranených policajtov a neznámy počet zranených protestujúcich, ktorí spôsobili aj veľké materiálne škody. Stovky ľudí čelia obvineniam, medzi nimi sú aj členovia krajne pravicových organizácií.

Prečítajte si tiež: Trump ohlásil tlačovú konferenciu k výročiu smutnej udalosti

Presne o 14 dní neskôr, teda 20. januára, nastúpil do úradu prezidenta USA Joe Biden. Už 46. šéf Bieleho domu priniesol niekoľko výrazných zmien v smerovaní jeho krajiny. Viaceré z nich zvrátili politické rozhodnutia jeho predchodcu. Patrí sem napríklad pripojenie k Parížskej klimatickej dohode či zastavenie stavby múra na hranici s Mexikom, ktorý mal zabrániť príchodu migrantov. Na rozdiel od Trumpa sa rázne postavil voči pandémii koronavírusu, podporoval dodržiavanie opatrení aj očkovanie. Dokončil tiež sťahovanie amerických vojakov z Afganistanu, za čo si neskôr vyslúžil kritiku.

Vo veku 99 rokov zomrel 9. apríla britský princ Filip. „Jej veličenstvo Kráľovná s hlbokým zármutkom oznamuje úmrtie milovaného manžela, jeho kráľovskej výsosti princa Filipa, vojvodu z Edinburghu. Jeho kráľovská výsosť zomrela dnes ráno pokojne na hrade Windsor,“ uviedol v oficiálnom stanovisku Buckinghamský palác. Manžela kráľovnej Alžbety II. pochovali 17. apríla v Kaplnke svätého Juraja na hrade Windsor. Obrad sa konal v rámci pandemických obmedzení a zúčastnilo sa na ňom približne 30 členov kráľovskej rodiny.

Skupina ozbrojených mužov zavraždila 7. júla haitského prezidenta Jovenela Moiseho v jeho súkromnej rezidencii v Pétion-Ville. Politikova manželka Martine utrpela počas atentátu zranenia. Polícii sa podarilo chytiť niekoľkých podozrivých, iní sú na úteku. 

K téme: USA obnovia rozhovory s Talibanom o zásadných témach

Letné mesiace sprevádzali správy týkajúce sa odchodu vojakov z Afganistanu a postupné prevzatie moci v krajine hnutím Taliban. Poslední americkí vojaci opustili krajinu v septembri. Zástupcovia hnutia v rovnaký mesiac ohlásili zloženie vládneho kabinetu, ktorý tvoria samí muži. Medzinárodné spoločenstvo upozorňuje na humanitárnu krízu, ktorej musia čeliť obyvatelia krajiny.

Vyostrená situácia nastala aj na hranici Bieloruska s Poľskom. Tentoraz boli dôvodom utečenci, ktorých tam podľa Poľska vozila bieloruská vláda. Prezident Lukašenko vyhlasuje, že to nie je pravda. Poliaci sa dokonca rozhodli, že na hranici postavia vysoký múr, ktorý má zároveň chrániť východnú hranicu Európskej únie. Náporu utečencov pritom čelili aj Litva a Lotyšsko.

Svoj posledný rok na poste nemeckej kancelárky má za sebou Angela Merkelová. Nemecký parlament zvolil 8. decembra Olafa Scholza za 9. povojnového kancelára. Po 16-ročnej vláde Merkelovej sa tak v Nemecku začína nová éra. Kancelár stojí na čele vlády, ktorú tvoria jeho Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), Zelení a Slobodní demokrati (FDP).

Z politiky: Olafa Scholza zvolili za nemeckého kancelára

V októbri skončil na poste rakúskeho kancelára Sebastian Kurz, a to pre vyšetrovanie z úplatkárstva. V decembri vyhlásil, že úplne odchádza z politiky. Ako dôvod uviedol narodenie syna. Kurza nahradil vo funkcii dovtedajší minister zahraničia Alexander Schallenberg, ktorý však začiatkom decembra rezignoval. Novým kancelárom sa tak stal dovtedajší minister vnútra Karl Nehammer.

Samostatnou kapitolou v zahraničnej politike boli české voľby do Poslaneckej snemovne a zdravotný stav prezidenta Miloša Zemana, ktorý sa v tom čase nachádzal v nemocnici. Po voľbách vnikla nová vláda, ktorú tvoria koalície SPOLU a PirSTAN. Na jej čele stojí Petr Fiala, ktorý sa Zemanovi pohrozil procesom pred ústavným súdom, ak by nevymenoval ním navrhnutých ministrov. Prezident napokon ustúpil a 17. decembra vymenoval novú vládu. Senát sa však medzitým chcel pokúsiť zbaviť prezidenta niektorých funkcií, a to pre jeho zlý zdravotný stav, čo sa napokon nepodarilo. Zeman nabral silu a začal znova pracovať. Nebránila mu v tom ani infekcia novým koronavírusom, ktorá mala len ľahký priebeh.

Možno vás zaujme: Fínska premiérka čelí kritike. Novinári ju prichytili na párty

Dánsky súd v decembri poslal na 60 dní za mreže bývalú ministerku pre imigráciu Inger Stöjbergovú. Dôvodom je protizákonné rozdeľovanie mladých manželov spomedzi utečencov. V nariadení z roku 2016 uviedla, aby manželov, ktorí majú menej ako 18 rokov, nemohli ubytovať spolu v jednej izbe. Týmto rozdelili 23 manželských párov. Stöjbergovú o niekoľko dní neskôr vylúčili z parlamentu. Je to 1. prípad impeachmentu v krajine za uplynulých 30 rokov a celkovo 6. v histórii Dánska.

Svet vstúpi do ďalšieho roka s veľkým otáznikom, ktorý visí nad osudom Ukrajiny. Napätá situácia nastala po tom, ako sa začali objavovať správy, podľa ktorých Moskva začala na hranici v Ukrajinou zhromažďovať vojakov a údajne plánuje zaútočiť. Prezident Putin to však stále odmieta a čelí obvineniam Západu. O tejto otázke diskutoval aj s americkým náprotivkom Joe Bidenom, ktorý mu v prípade útoku pohrozil ekonomickými sankciami.

Ukrajinu si zastávajú aj ďalšie krajiny Západu, vrátane Slovenska. Vyjednávači z Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa však pred Vianocami dohodli na obnovení úplného prímeria na východe Ukrajiny. Účastníci tzv. trilaterálnej kontaktnej skupiny pre urovnanie konfliktu v Donbase (TKG) vyjadrili pevné odhodlanie dodržiavať opatrenia zamerané na posilnenie dohody o prímerí dosiahnutej 22. júla 2020. Nová dohoda by mala mať mimoriadny význam pre ľudí žijúcich na oboch stranách tzv. kontaktnej línie.