Ľudské práva zostávajú „top“ agendou medzinárodného spoločenstva

O širokom spektre činnosti Spojených národov v oblasti ochrany ľudských práv TASR hovorila s členom byra a podpredsedom Rady OSN pre ľudské práva (HRC), slovenským diplomatom Fedorom Rosochom.
      
      -Nedávno ste sa stali členom byra a podpredsedom rady, ktorá v roku 2006 nahradila Komisiu pre ľudské práva, založenú ešte v roku 1946. Slovenská verejnosť príliš nepozná činnosť tohto nového orgánu Spojených národov, so sídlom v Ženeve. V čom sú hlavné rozdiely v práci rady a bývalej komisie?-
      
      V pozadí nahradenia Komisie OSN pre ľudské práva – kľúčového univerzálneho ľudskoprávneho orgánu – bola predovšetkým nespokojnosť s jej neschopnosťou reálne napomáhať pozdvihovaniu kvality rešpektovania ľudských práv. Kritizovala sa aj politizácia a selektivita diskusií na úkor konštruktívnych riešení. Rada OSN pre ľudské práva priniesla rad zásadných zmien ohľadom štatútu a metód práce, ale ani sprísnenie kritérií na členstvo naďalej nedokázalo vylúčiť krajiny s problematickým uplatňovaním ľudských práv. Rade však nemožno uprieť kvalitatívny skok vpred – v množstve prípadov preukázala svoju opodstatnenosť a kompetentnosť. Na rozdiel od komisie, ktorá bola jednou z komisií Hospodárskej a sociálnej rady (ECOSOC), je rada orgánom Valného zhromaždenia OSN. Jej nosnou myšlienkou je kultúra spolupráce a dialógu. HRC venuje osobitnú pozornosť problematickým krajinám prostredníctvom mandátov osobitných procedúr. Najcennejším vkladom transformácie však bolo zriadenie procedúry Univerzálnych periodických hodnotení (UPR) – unikátneho mechanizmu, na základe ktorého je v štvorročných intervaloch hodnotená každá z členských krajín systému. SR sa tomuto procesu podrobila v máji až septembri minulého roku.
      
      -Umožnenie členstva krajinám, ktoré  podľa medzinárodného spoločenstva "notoricky" porušujú ľudské práva, tiež patrilo ku kritizovaným prvkom činnosti zaniknutej komisie. Ako sa dá teraz predísť týmto obavám, keď ani sprísnenie kritérií celkom nepomohlo?-

      Požiadavky na členstvo sú jednoznačne upravené v rezolúcii VZ OSN č. 60/251, ktorou bola HRC zriadená. Rezolúcia predpokladá, že do rady by sa mal skutočne dostať iba štát s vysokými štandardmi podpory a ochrany ľudských práv. Navyše sa uchádzajúce krajiny musia pri svojej kandidatúre zaviazať, že budú pokračovať v trende ďalšieho zlepšovania. Žiaľ, musíme konštatovať, že v porovnaní s minulosťou prax nepriniesla hmatateľnejší pokrok. Z môjho pohľadu je koreňom problému najmä proces koordinácie kandidatúr v rámci regionálnych skupín systému OSN. Tieto vo väčšine prípadov pri voľbách na uvoľňujúce sa mandáty v HRC predkladajú nominácie v identickom počte, čo vylučuje možnosť voľby podľa rezolúciou daných kritérií. Kľúčom je preto podnecovanie čo najširšieho záujmu o členstvo, korešpondujúce s nastavením tvrdších parametrov na jeho získanie.

      -Funkcia predsedu rady podlieha rotačnému princípu, v päťčlennom byre je zastúpená každá z regionálnych skupín OSN. Na post podpredsedu vás jednohlasne menovali členovia východoeurópskej skupiny a ste jediným zástupcom EÚ v byre. Je to významný úspech slovenskej diplomacie, ale zároveň záväzok. Ako vnímate svoje doterajšie pôsobenie a čo je pre vás prioritou?-

      SR bude pôsobiť práve v období, kedy prebieha proces revízie činnosti Rady po piatich rokoch jej existencie. Našim cieľom je etablovanie HRC v takej podobe, v akej bude schopná skutočne efektívne a včas riešiť krízové ľudskoprávne situácie a systematické porušovania ľudských práv. Základom našej pozície je uchovanie tých mechanizmov, ktoré sa doposiaľ osvedčili a naopak - zveľadenie tých, kde sa preukázali rezervy. SR je plnohodnotným členom HRC, aktívne sa zapája do jej činnosti nielen v oblastiach, ktoré sa bezprostredne dotýkajú našich občanov. Ako člen rodiny demokratického spoločenstva si náležite ctí z toho vyplývajúce záväzky a berie na seba primeraný diel globálnej zodpovednosti. Práve ľudské práva sú na pôde OSN agendou, ktorá ponúka príležitosť na zviditeľnenie sa aj tých krajín, ktoré nedisponujú dominantným politickým, či ekonomickým potenciálom. Členstvo v najvyššom riadiacom orgáne HRC je preto prirodzeným zavŕšením a ocenením historicky prvého mandátu Slovenska.

      -Za prínos rady sa považuje, že v porovnaní s bývalou komisiou sa schádza priebežne, aby mohla reagovať na aktuálne krízy. Napríklad Izrael ju však kritizoval, že robí závery prirýchlo, bez náležitého oboznámenia sa so situáciou. Ako vidíte tento problém?-

      Činnosť rady má byť vedená zásadami objektivity, nestrannosti, nediskriminácie, vyhýbajúc sa dvojakým štandardom a nežiaducej politizácii. Práve ignorancia týchto princípov bola ohniskom kritiky jej predchodkyne. Napriek skutočnosti, že sa HRC regulárne stretáva minimálne trikrát ročne, disponuje mechanizmami na zvolávanie mimoriadnych zasadnutí, ktoré sú aj často využívané. O vyváženosti jej zamerania však hovoriť nemôžeme. Naliehavosť situácie v niektorej z krajín nemôže byť hodnotená počtom spriaznených hlasov či protivníkov v pléne, ale utrpením, krivdou, diskrimináciou obetí. Je však objektívnou skutočnosťou, že systém Organizácie Spojených národov je vedený vládami jej členských krajín - bolo by preto naivné očakávať, že sa ktorákoľvek z jeho činností oslobodí od určitej miery politického podtextu.
      
      -Slovensko ratifikovalo rad dokumentov bývalej komisie – medzi nimi dohovory proti mučeniu, o občianskych a politických právach, o ochrane práv imigrantov, či o právach dieťaťa. Bude tento trend pokračovať, budeme sa naďalej aktívne zapájať do riešenia otázok ohľadom ľudských práv?-
      
      Agenda ľudských práv je vysoko dynamická, SR do tohto procesu prispieva i vedením iniciatívy na prijatie Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Dokument by mal deťom vytvoriť procedúru sťažností na porušovania dohovoru. Vychádzajúc z tejto premisy, stále je priestor na zlepšenie prakticky u každej krajiny, vrátane EÚ a ostatného demokratického spoločenstva, Slovensko nevynímajúc. V expanzii našich medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov neostávame bokom – na jeseň minulého roka SR ako jedna z prvých krajín podpísala Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Iba nedávno sme ratifikovali Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Rozširovanie počtu medzinárodných zmluvnoprávnych inštrumentov však nemôže zatláčať do úzadia reálne napĺňanie tých existujúcich. V tom vidím významný priestor, kam môžeme sústrediť našu pozornosť v blízkej budúcnosti.

      -Za predsedu rady bol zvolený thajský diplomat Sihasak Phuangketkeow, pretože teraz mohla menovať svojho kandidáta Ázia. Ako hodnotíte vzájomnú spoluprácu?-

      Myslím si, že na hodnotenie vzájomnej spolupráce je ešte priskoro, byro HRC bolo zvolené len nedávno – 21. júna 2010. Podľa procedurálnych pravidiel Rady má jej predseda pomerne autonómne postavenie. Čo sa týka byra, formálne sa jeho aktivity týkajú organizačných a procedurálnych aspektov činnosti. Prvé kroky Sihasaka Phuangketkeowa však naznačujú presne opačnú líniu - ďalší členovia tohto riadiaceho orgánu neostanú mimo rozhodovacích procesov, ani čo sa týka podstatných otázok. Slovenská strana maximálne oceňuje, že veľvyslanec Thajského kráľovstva disponuje bohatými skúsenosťami vo vedení medzinárodných rokovaní, potenciálom pri nachádzaní kompromisov aj pri zložitých problémoch. V tomto požíva našu plnú dôveru.
      
      -V čom je najväčší kameň úrazu pri ochrane ľudských práv takými široko koncipovanými organizáciami, ako je OSN? Má toto úsilie vôbec praktický význam a môže pomôcť?-

      Zatiaľ čo nepopierame špecifické národné či regionálne osobitosti členstva v OSN, ľudské práva zostávajú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne závislé. Dopĺňajú sa a nadväzujú na seba. Primárna zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv leží na štátoch, ktoré v plnom rozsahu nesú zodpovednosť za svojich občanov. OSN nemá slúžiť ako aréna konfliktu civilizácií, ale ako priestor na skutočne konštruktívny dialóg na budovanie vzájomného rešpektu, dôvery, pochopenia a tolerancie. Z hľadiska záberu, ktorým Spojené národy disponujú, logicky a pochopiteľne dochádza k množstvu prienikov a duplicít. Určité rezervy sú práve v potrebe silnejšej koordinácie, aby boli tieto procesy orientované súčinne, synergicky a správnym smerom. Ľudskoprávne komponenty obsahuje významná časť aktivít tejto principiálnej medzinárodnej organizácie, či už pri nastoľovaní mieru, hospodárskom rozvoji a pod. Prínos upozorňovania na porušovania a deficity v ochrane ľudských práv, ktoré by inak mohli ostať nepovšimnuté, je nespochybniteľný. Rovnako by bolo hriechom nevyužívať nesmierny potenciál, aký rodina OSN má – spravidla nie je potrebné vymýšľať nové riešenia, ak už existujú úspešné príklady.

Zdroj: TASR