AKTUALIZÁCIA: Radnica v Mariupole je naša, vyhlásil čečenský vodca Kadyrov

Aktualizácia 21:52 (24. 3. 2022)

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov tvrdí, že jeho bojovníci ovládli radnicu ukrajinského mesta Mariupoľ a vztýčili nad ňou ruskú vlajku. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Kadyrov vo štvrtok prostredníctvom aplikácie Telegram zdieľal video zachytávajúce ako sa muž - údajne poslanec Štátnej dumy z Čečenska Adam Delimchanov - cez vysielačku prihovára „našim statočným mužom“. „Chlapci nám cez vysielačku hovoria, že oslobodili sídlo mariupoľských úradov a vyvesili na ňom našu vlajku,“ povedal Kadyrov.

Blízky spojenec Kremľa ďalej vyhasil, že „banditi, ktorí ostali nažive, to neriskovali a opustili svoje stanovištia. Utiekli“. „Ďalšie jednotky sa presúvajú mestom a čistia ho od špiny menom Azov,“ dodal Kadyrov, narážajúc na krajne pravicový prápor Azov, ktorý začal v roku 2014 ako dobrovoľnícka milícia a momentálne patrí pod ukrajinskú Národnú gardu. „Ak Boh dá, Mariupoľ bude čoskoro úplne čistý,“ dodal Kadyrov.

Neskôr zverejnil príspevok, podľa ktorého čečenskí bojovníci vyčistili od „gangov“ celú štvrť Levoberežnyj vo východnej časti Mariupoľa, ktorú od zvyšku mesta oddeľuje priemyselný komplex Azovstaľ. Ďalej v ňom tvrdí, že vojaci vztýčili zástavu nad poslednou oslobodenou budovou okresnej prokuratúry.

Kadyrovove tvrdenia nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí medzičasom na Twitteri uviedlo, že Moskva začala v Mariupole „ďalšiu fázu teroru“, keď násilne deportovala 6 000 jeho obyvateľov do ruských táborov. V tomto ruskými vojskami obliehanom meste je stále takmer 100 000 ľudí, ktorí nemajú potraviny, vodu ani elektrinu a sú vystavení intenzívnemu ostreľovaniu, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Aktualizácia 18:29 (24. 3. 2022)

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ postupuje podľa plánu. Väčšina západných analytikov a vlád sa však zhoduje, že plán ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine nevychádza. Informuje o tom TASR podľa správy z webovej stránky britskej stanice Sky News.

„Je presne mesiac od začiatku špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Postupuje podľa plánu a všetky stanovené ciele budú dosiahnuté. Život na územiach oslobodených od nacionalistov sa vracia do normálu,“ uviedli v príspevku zverejnenom na užívateľskom účte ruského ministerstva zahraničných vecí na sociálnej sieti Twitter.

Hovorkyňa ruského ministerstva nešpecifikovala, na ktoré oblasti sa údajný návrat do normálu vzťahuje.

Aktualizácia 18:12 (24. 3. 2022)

Členské krajiny skupiny G7 sú pripravené uvaliť na Rusko ďalšie sankcie a urobia všetko pre to, aby bola voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a jeho stúpencom vyvodená zodpovednosť. Zároveň sú pripravené prijať utečencov z Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na spoločné vyhlásenie zverejnené po štvrtkovom summite G7 v Bruseli.

Lídri G7 tiež varovali Kremeľ pred akoukoľvek hrozbou použitia chemických, biologických či jadrových zbraní. Vyzvali krajiny ťažiace ropu a zemný plyn, aby sa zachovali zodpovedne a zvýšili svoje dodávky na medzinárodné trhy, pričom úlohu by mala zohrávať aj Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).

Vedúci predstavitelia Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Británie a USA sa ďalej zhodli, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine nebudú zakazovať vývozy potravín. Skupina G7 vo vyhlásení tiež zdôraznila, že za súčasnú situáciu je vinný ruský prezident Vladimir Putin a jeho spojenci, nie obyvatelia Ruska.

„Je to prezident Putin, jeho vláda a stúpenci, vrátane bieloruského režimu Alexandra Lukašenka, ktorí vnucujú túto vojnu a jej dôsledky Rusom a je to ich rozhodnutie, ktoré očierňuje dejiny ruského ľudu,“ uvádza sa vo vyhlásení G7.

Aktualizácia 17:35 (24. 3. 2022)

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) vo štvrtok prijalo rezolúciu, ktorá pripisuje Rusku zodpovednosť za humanitárnu krízu na Ukrajine a žiada okamžité nastolenie prímeria. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Za rezolúciu hlasovalo 140 krajín, 38 vrátane Číny sa zdržalo a 5 - Bielorusko, Sýria, Severná Kórea, Eritrea a Rusko - bolo proti.

Text prijatej rezolúcie odsudzuje „vážne humanitárne následky“ agresie ruskej armády, ktorá ostreľuje, bombarduje a oblieha husto obývané mestá v takom rozsahu, aký Európa nevidela už desaťročia. VZ OSN zároveň žiada pre humanitárnych pracovníkov bezpečný prístup do všetkých častí Ukrajiny.

Kremeľ túto rezolúciu odsúdil ako „protiruskú“ a jej podporovateľov obvinil zo zneužívania humanitárnej situácie v Ukrajine na politické ciele.

Bezpečnostná rada OSN v stredu jasnou väčšinou zamietla návrh rezolúcie o humanitárnej kríze predložený Ruskom. Rezolúcia Moskvy uznala, že Ukrajina potrebuje naliehavú pomoc, ale vôbec sa nezmienila o ruskej invázii, ktorá súčasnú krízu spôsobila.

Rezolúcie kritické voči vojne na Ukrajine však nemajú takmer nijakú šancu prejsť vo vplyvnejšej Bezpečnostnej rade OSN, kde má Rusko právo veta. Na rozdiel od rezolúcií prijatých v BR OSN nie je rezolúcia schválená valným zhromaždením svetovej organizácie záväzná na základe medzinárodného práva a má z veľkej časti len symbolický význam.

Aktualizácia 12:35 (24. 3. 2022)

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg sa zrejme chystá na predĺženie svojho funkčného obdobia na čele NATO o ďalší rok. Dôvodom je ruská invázia na Ukrajinu. Informovali o tom vo štvrtok nórske médiá, na ktoré sa odvolala agentúra Reuters. Stoltenbergovo súčasné funkčné obdobie na poste generálneho tajomníka NATO vyprší 1. októbra a už do konca roka 2022 mal pôvodne nastúpiť na post guvernéra centrálnej banky vo svojom rodnom Nórsku. Keď sa Stoltenberga novinári v stredu spýtali, či zostane v NATO, generálny tajomník povedal, že takéto rozhodnutie je na členských krajinách Aliancie. Nemenované zdroje pre nórsku televíziu TV2 a denník Dagens Naeringsliv však uviedli, že Stoltenberg v NATO zostane dlhšie práve pre situáciu na Ukrajine.

Nórsko nebude brániť predĺženiu mandátu Jensa Stoltenberga na poste generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie, ak sa členské štáty NATO na tom dohodnú. Uviedol to vo štvrtok nórsky premiér Jonas Gahr Störe. TASR informácie prevzala od agentúry DPA. Störe povedal vo štvrtok nórskym novinárom v Bruseli, že o tejto otázke diskutoval so samotným Stoltenbergom a vyjadril mu v tejto veci podporu. „Ak by medzi štátmi NATO existovala vôľa predĺžiť (Stoltenbergovi) mandát a on s tým bude súhlasiť, Nórsko to podporí,“ povedal Störe. Na otázku, či by sa o tejto záležitosti mohlo rozhodnúť už počas štvrtkového mimoriadneho summitu NATO, nórsky premiér povedal, že to „nie je nemožné“.

Aktualizácia 10:55 (24. 3. 2022)

Akékoľvek použitie chemických zbraní Ruskom v jeho vojne na Ukrajine by mohlo spôsobiť kontamináciu aj na území členských krajín Severoatlantickej aliancie, upozornil vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry DPA. „Akékoľvek použitie chemických zbraní by zásadne zmenilo povahu konfliktu – bolo by to do očí bijúce porušenie medzinárodného práva a bude to mať rozsiahle a závažné dôsledky,“ uviedol Stoltenberg pred mimoriadnym summitom lídrov NATO v Bruseli.

⚡️Stoltenberg: NATO to supply Ukraine nuclear, chemical protection equipment.

NATO Secretary General said the alliance will agree to provide Ukraine with “cyber security equipment” and supplies to “protect against chemical, biological, radiological & nuclear threats.”

— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) March 23, 2022

„Závažnosť použitia chemických zbraní sa, samozrejme, stáva ešte očividnejšou, keď si uvedomíme, že tu vždy existuje riziko kontaminácie... môžeme byť svedkami rozšírenia chemických látok aj na územie NATO,“ spresnil generálny tajomník organizácie NATO. Stoltenberg však neuviedol, ako by na takýto útok reagovalo samotné NATO, všíma si DPA.

Aktualizácia 09:40 (24. 3. 2022)

Ruská armáda za uplynulých 24 hodín ustúpila o viac než 30 kilometrov na východ od hlavného mesta Kyjev a začala s formovaním obranných pozícií na viacerých frontoch na Ukrajine, uviedol v stredu nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ ministerstva obrany USA. Informovala o tom agentúra AFP. „Ukrajincom sa podarilo zatlačiť Rusov 55 kilometrov na východ a severovýchod od Kyjeva,“ uviedol nemenovaný zdroj z Pentagonu. V utorok Pentagon odhadoval, že ruské jednotky sa nachádzali približne 20 kilometrov od centra ukrajinskej metropoly.

‼️CNN: according to the Pentagon, the #Ukrainian military pushed back part of the #Russian forces from #Kyiv by 25 kilometers

The Russian troops are 55 kilometers east of the center of Kyiv, which is 25-35 kilometers farther from where they were the day before.

— NEXTA (@nexta_tv) March 23, 2022

Ruské jednotky tiež zostali podľa odhadov Pentagonu zablokované desať kilometrov od centra mesta Černihiv severovýchodne od Kyjeva. Mesto Charkov je naďalej dejiskom intenzívnych bojov, ruské jednotky sa stále nachádzajú 15–20 kilometrov od jeho centra a čelia „veľmi, veľmi tvrdému odporu“ Ukrajincov, citovala AFP zdroj z Pentagonu.

Aktualizácia 07:40 (24. 3. 2022)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu večer vyzval občanov po celom svete, aby vyšli do ulíc a protestovali proti invázii Ruska na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Príďte s ukrajinskými symbolmi, na podporu Ukrajiny, na podporu slobody, na podporu života,“ povedal Zelenskyj vo videopríhovore v angličtine. „Príďte na svoje námestia, na ulice, nech je vás vidieť a počuť,“ dodal.

V zanietenom príhovore v predvečer mesačného výročia ruskej invázie na Ukrajine Zelenskyj vyzval ľudí po celej zemeguli, „aby od 24. marca vystupovali proti vojne...“ a aby sa proti nej vyjadrovali. „Ukážte svoj postoj, vyjdite zo svojich kancelárií, zo svojich domovov, škôl a univerzít, vyjdite von v mene mieru,“ vyzval Zelenskyj.

Aktualizácia 06:50 (24. 3. 2022)

Rusko označilo za absurdné obvinenia Bieleho domu o pripravovaných kybernetických útokoch na kritickú infraštruktúru. V stredu to uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Oleg Syromolotov, informuje TASR na základe správy agentúry AFP. Syromolotov tiež obvinil Washington z novej vlny rusofóbie v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Vyzval popredných predstaviteľov USA, aby „prestali šíriť nebezpečné a bezdôvodné obvinenia“. Dodal, že najviac kybernetických útokov na kritickú infraštruktúru iných krajín sa vykonáva z územia USA.

NEWS: @Potus is calling this a critical moment to accelerate work to improve domestic #cybersecurity as intelligence shows Russia is exploring options for #cyberattacks. Preparation extends to the private sector, too. https://t.co/KsNeENFD4p

— Malwarebytes (@Malwarebytes) March 23, 2022

Biden v pondelok vyzval americké spoločnosti, aby „okamžite“ posilnili svoju ochranu pred kybernetickými útokmi z Ruska. Tajné služby ho totiž varovali, že Moskva ich zvažuje v reakcii na sankcie Západu voči Rusku. Útoky mali byť zamerané na najkritickejšiu infraštruktúru, ktorú prevádzkuje súkromný sektor.

Pôvodná správa

Ukrajinskí predstavitelia oznámili, že z oblastí obliehaných ruskou armádou sa v stredu podarilo evakuovať 4 500 ľudí. Väčšina z nich, takmer 3 000 ľudí, opustila súkromnou dopravou prístavné mesto Mariupoľ a dostala sa do Záporožia. Informovala o tom vo štvrtok nadránom tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na zástupcu riaditeľa prezidentskej kancelárie Kyryla Tymošenka, ktorý to uviedol na sociálnej sieti Telegram. Civilistov evakuovali aj z mesta Huljajpole, z Luhanskej oblasti a troch dedín v Kyjevskej oblasti. Podľa vicepremiérky Iryny Vereščukovej fungovalo sedem z deviatich plánovaných humanitárnych koridorov.

Ruské jednotky zastavili na kontrolných stanovištiach autobusy na dvoch únikových trasách a nedovolili evakuáciu, uviedla Vereščuková vo videoodkaze v stredu večer. Informácie nebolo možno nezávisle overiť, dodala DPA. Ruská tlačová agentúra Interfax citovala ruského generálmajora Michaila Mizinceva, podľa ktorého bolo z Mariupoľa evakuovaných približne 8 500 obyvateľov bez účasti kyjevského vedenia.

Možno vás zaujme: AKTUALIZÁCIA: Nemecko dodá Ukrajine ďalšie zbrane