AKTUALIZÁCIA - VIDEO: Rusi začali ostreľovať mesto Ľvov

​Aktualizácia 17:39 (26. 3. 2022)

Najmenej päť ľudí utrpelo v sobotu zranenia počas náletov ruskej armády na mesto Ľvov na západe Ukrajiny, uviedli miestni predstavitelia. TASR správu prevzala od agentúr AFP a DPA. Vzdušné útoky na najväčšie mesto v západnej časti Ukrajiny potvrdil na sociálnej sieti Telegram starosta Ľvova Andryj Sadovyj bez uvedenia ďalších podrobností s tým, že čaká na informácie od armády.

Sadovyj vyzval miestnych obyvateľov, aby zostali v bombových krytoch a nezdieľali na sociálnych sieťach fotografie alebo videozáznamy z útokov. Tri explózie v Ľvove potvrdil aj korešpondent stanice CNN.

O dvoch náletoch na Ľvov hovoril podľa AFP gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozytskyj. „Podľa počiatočných informácií utrpeli zranenia piati ľudia,“ potvrdil.

Reportéri agentúry AFP informovali o hustom dyme stúpajúcom z centra mesta. Ide o nezvyčajný útok na Ľvov, ktoré bolo od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajinu (24. februára) od ťažších bojov ušetrené. K náletom došlo v čase návštevy amerického prezidenta Joe Bidena v susednom Poľsku. 

Biden v sobotu vo Varšave počas stretnutia s ukrajinskými utečencami označil ruského prezidenta Vladimira Putina za „mäsiara“. Svojím vyjadrením  reagoval na otázku novinárov, čo ho znepokojuje na Putinovom konaní v spojitosti s utečencami. „Je to mäsiar,“ povedal.

Joe Biden a Andrzej Duda 

Americký prezident predtým v poľskom hlavnom meste rokoval s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a stretol sa aj s ukrajinskými ministrami zahraničných vecí a obrany.

Prezidenti Duda a Biden sa vo svojom rozhovore venovali ruskej invázii na Ukrajine. Biden označil princíp kolektívnej obrany z článku 5 Severoatlantickej zmluvy za „posvätný záväzok“ a povedal, že jednota tejto západnej vojenskej aliancie má pre USA najvyššiu dôležitosť.

„Som presvedčený, že Putin počíta s rozdelením NATO,“ povedal Biden. „Nie je však schopný urobiť to. Zostávame pokope,“ dodal americký prezident.

V rovnakom čase Vatikán potvrdil, že do Ľvova smeruje sanitka, ktorú daroval a požehnal pápež František. Kardinál Konrad Krajewski, pápežský almužník, vyrazil na cestu do Ľvova v sobotu a jazda mu bude trvať približne 18 hodín. Dar odovzdá úradom s tým, aby mestu pomohla. Ľvov prijíma prúdy vnútorne vysídlených Ukrajincov prichádzajúcich z východu krajiny.

​Aktualizácia 16:47 (26. 3. 2022)

Gruzínsky odštiepenecký región Južné Osetsko poslal vojakov na Ukrajinu „pomôcť chrániť Rusko“, povedal tamojší prezident Anatolij Bibilov. Informovala o tom agentúra AFP.

„Naši chlapci si plnia svoju vojenskú povinnosť s hrdo vztýčenou zástavou,“ uviedol Bibilov na sociálnej sieti Telegram. Ako dodal, vojaci „dokonale rozumejú tomu, že idú brániť Rusko, že idú brániť Osetsko,“ dodal. „Pretože ak fašizmus nezničíme na vzdialených hraniciach, zajtra sa opäť prejaví tu,“ vyhlásil juhoosetský prezident.

Bibilov nespresnil, koľko vojakov nasadil na Ukrajinu, zverejnil však videozáznam, na ktorom bolo vidieť niekoľko autobusov a nákladných vozidiel v pohybe, píše AFP. Vyhlásenie prišlo v 31. deň ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorá si už vyžiadala tisícky obetí a viac než desať miliónov vysídlených. 

 Anatolij Bibilov a Vladimir Putin 

Po mesiaci bojov ruské jednotky neboli schopné prelomiť odpor ukrajinskej armády. Rusko v piatok naznačilo, že by mohlo obmedziť svoje ciele na Ukrajine a sústrediť sa na východ, uvádza AFP.

V roku 2008 viedli Rusko s Gruzínskom krátku, ale krvavú vojnu o Južné Osetsko. Po tejto vojne Moskva uznala Južné Osetsko i ďalšiu odštiepeneckú republiku Abcházsko ako nezávislé štáty a umiestnilo tam trvalé vojenské základne.

Vojenská ofenzíva na Ukrajinu vyvolala v Gruzínsku vlnu solidarity a stovky Gruzíncov sa pripojili k ukrajinskej armáde.

Aktualizácia 16:01 (26. 3. 2022)

Ruské rakety poškodili pamätník obetí holokaustu na predmestí mesta Charkov na východe Ukrajiny, uviedli v sobotu tamojšie médiá. Informovala o tom agentúra DPA. Monumentu, ktorý je vyobrazený ako sedemramenný svietnik, chýbajú dve ramená, spresnil web Kharkiv Today bez uvedenia podrobností o tom, kedy pamätník poškodili.

Drobickij Jar pripomína osudy 6 000 až 20 000 židovských a sovietskych väzňov, ktorých zavraždili  v časoch nacistickej okupácie v rokoch 1941 a 1942 pri Charkove.

V dôsledku bojov poškodili v Charkove aj ďalšie pamätníky, citovala agentúra DPA miestne médiá.

Aktualizácia 15:40 (26. 3. 2022)

O obliehané ukrajinské prístavné mesto Mariupoľ podľa ukrajinských i ruských tvrdení naďalej prebiehajú ťažké boje. Informovala o tom v sobotu agentúra DPA.

Civilné i vojenské ciele sú ostreľované ruskou armádou zo vzduchu i prostredníctvom delostrelectva, uviedol v sobotu popoludní vo vyhlásení generálny štáb ukrajinskej armády. Pozemné jednotky ruskej armády sa podľa neho pokúšali dostať do centra mesta.

O ťažkých pouličných bojoch v Mariupole informoval aj poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč.

#Mariupol, pouliční boje, separatisti DPR se kryjí za stromy, ve věžáku, opětují palbu pic.twitter.com/D2NZYKkURl

— Apple Pie (@se_skorici) March 23, 2022

Na ruskej strane zverejnil čečenský prezident Ramzan Kadyrov videá o údajnom nasadení jeho bojovníkov v Mariupole. Strategicky významné priemyselné i prístavné mesto je jediným úsekom pri Azovskom mori, ktorý nie je ovládaný Ruskom, pripomína DPA.

V dôsledku bojov prebiehajúcich od začiatku marca utrpelo mesto, ktoré malo pôvodne viac než 400 000 obyvateľov, rozsiahle škody. Francúzsko zvažuje v spolupráci s Tureckom a Gréckom záchrannú akciu pre uviaznuté civilné obyvateľstvo Mariupoľa. Rusko na iniciatívu doposiaľ nereagovalo, píše DPA.

Pôvodný článok: 

Cherson, ležiaci na juhu Ukrajiny, bol prvým spomedzi väčších miest, nad ktorým Rusko získalo kontrolu, a to už počas prvého týždňa invázie. Ukrajinské sily spustili protiofenzívu v meste Cherson, jedinom veľkom meste Ukrajiny, ktoré od začiatku invázie ovládli ruské jednotky. Povedal to v piatok vysokopostavený predstaviteľ obrany Spojených štátov s tým, že ruské sily nemajú už nad mestom úplnú kontrolu. TASR informuje na základe správ agentúry AFP a stanice Sky News.

„Nemôžeme presne povedať, kto má nad Chersonom kontrolu, ale podstatné je, že sa nezdá byť pevne pod ruskou kontrolou, ako to bolo predtým,“ povedal novinárom pod podmienkou anonymity uvedený americký predstaviteľ. „Ukrajinci sa usilujú znovuzískať Cherson,“ dodal s tým, že tam prebiehajú ťažké boje.

Prečítajte si tiež: Poľský premiér predstavil 10 bodov, ktoré majú ukončiť vojnu na Ukrajine

Ak by Rusko stratilo kontrolu nad strategicky dôležitým Chersonom ležiacim pri ústí rieky Dneper, znamenalo by to pre Moskvu podľa Pentagonu veľký úder a skomplikovalo by to prípadné ruské snahy o ovládnutie Odesy, dôležitého prístavného mesta na pobreží Čierneho mora. „Bol by to značný vývoj, čo sa týka vojny v južnej časti (Ukrajiny), o tom niet pochýb,“ dodal citovaný predstaviteľ Pentagonu.

Kremeľ odmietol tvrdenia, že by stratil plnú kontrolu nad Chersonom. 

Možno vás zaujme: Ostré slová Putina a Lavrova! Z čoho obvinili Západ?