Unesené 12-ročné dievča spútali, znásilnili, a prinútili vydať sa za únoscu

Toto je žiaľ osud stoviek mladých kresťanských, hinduistických a sikhských žien v Pakistane. Deje sa to každy rok, zas a znova. Nevinné dievčatá, deti, sú nútené žiť krutý život. 

Začiatok drámy

Farah bola 25. júna doma vo Faisalabade, treťom najľudnatejšom meste Pakistanu, so svojím dedkom, tromi bratmi a dvoma sestrami, keď začuli klopanie na ich vchodové dvere. Pamätá si, ako  starý otec išiel otvoriť. Do domu vtrhli traja muži, chytili Farah a prinútili ju, aby vyšla von, a nastúpila do dodávky.

Únoscovia varovali rodinu, že ak sa ju pokúsia získať späť, „prinútia ich to ľutovať,“ povedal otec uneseného dievčaťa. Asif bol v tom čase v práci.

Okamžite šiel na najbližšiu policajnú stanicu, aby nahlásil trestný čin. Dokonca uviedol meno jedného z únoscov, ktorého Farahov starý otec spoznal , ale podľa jeho slov, polícia prejavila malý záujem pomôcť.

"Boli veľmi nespolupracujúci a odmietli registrovať tento trestný čin. Nielen to. Slovne ma týrali," povedal Asif pre BBC.

Zúfalý boj 

Po celú tú dobu sa k únoscovia k Farah správali veľmi zle. Odviezli ju 110 kilometrov od domu, do mesta Hafizábád. Trdí, že bola znásilnená, spútaná a bolo s ňou zaobchádzané ako s otrokom.

"Väčšinu času som bola pripútaná na reťazi a musela som upratať dom únoscu, a starať sa o zvieratá na dvore vonku. Bolo to hrozné. Dali mi reťaze na členky, a zviazali ma lanom. Snažila som sa lano prestrihnúť, a dostať sa z reťazí, ale nezvládla som to," povedala Farah. Modlila sa každý večer k Bohu, aby jej pomohol.

Napriek opakovaným sťažnostiam, polícia celú vec naťahovala. Zúfalý a ustarostený otec Asif vyhľadal pomoc v miestnom kostole, ktorý potom organizoval právnu pomoc pre rodinu.

Začiatkom decembra, po piatich mesiacoch zúfalého boja, počas ktorého bol únosca zatknutý, no následne prepustený, začala polícia konečne konať.

„Štyria policajti prišli do domu únoscu a povedali im, že súd nariadil, aby som s nimi šla na policajnú stanicu,“ povedala Farah.

Priebeh súdu

Jej prípad sa 5. decembra dostal pred okresný a zasadací súd Faisalabadu. Magistrát ju poslal do útulku pre ženy a deti, pričom naďalej prebiehalo vyšetrovanie.

Zatiaľ čo rodina čakala na konečné rozhodnutie súdu, polícia rodine oznámila, že ukončujú vyšetrovanie, pretože Farah uviedla, že súhlasila s manželstvom aj s konvertovaním na Islam.

Farah to tak povedala na súde 23. januára. Súd mal však podozrenie, že mohla byť k uvedenému vyhláseniu prinútená. V konečnom dôsledku to tak naozaj bolo.

"Súhlasila som preto, lebo únosca mi povedal, že keby som to neurobila, najskôr by ma zabil, potom by zavraždil môjho otca a potom mojich bratov a sestry. Celú moja rodinu. Skutočne som sa bála, že to urobí, takže som súhlasila s tým, že urobím všetko, čo mi povedal," opísala situáciu Farah.

O tri týždne neskôr, 16. februára, takmer osem mesiacov po tom, čo bola unesená z domu, sudcovia rozhodli, že jej manželstvo nebolo riadne zaregistrované, a preto je neplatné. Konečne bola voľná!

Bez pomoci

Toto sa v Pakistane stáva veľmi často, no úrady nerobia nič, aby tomu zabránili. Podľa organizácie pre ľudské práva je každý rok unesených až 1 000 kresťanských, hinduistických a sikhských dievčat.

Mnoho z nich je nútených konvertovať na islam, pretože v Pakistane sa všeobecne verí, že manželstvá mladšie ako 16 rokov sú podľa práva šaría prijateľné, ak sú obaja manželia moslimovia.

To sa stalo aj v prípade Farah. Bola prinútená konvertovať, potom sa musela vydať za jej únoscu.

Podľa Národnej rady cirkví v Pakistane počet takýchto únosov stúpa. "Sú to stovky, stovky, veľa dievčat, veľa dievčat. Takéto zločiny pácha veľa ľudí a úrady neurobia nič," hovorí generálny sekretár NCCP, biskup Victor Azariah.

Aj keď sú niekedy deti zachránené, ich utrpenie často ani zďaleka nekončí. V mnohých prípadoch sa vyhrážajú ich opätovným únosom alebo zabitím členov rodiny a trauma pokračuje. Je to akýsi bludný kruh. Pomoc neprichádza. 

Podobný prípad

Mária Shahbazová, 14-ročná kresťanská dievčina, ktorej sa po únose a svadbe podarilo uniknúť, sa spolu s jej rodinou musela skrývať pre opakované vyhrážky únoscov. 

Britskej vláde bola nedávno odovzdaná petícia, ktorú zorganizovala britská charitatívna organizácia Aid to the Church in Need. Podpísalo ju viac ako 30 britských poslancov, vrátane biskupov, kolegov a poslancov, ktorý požadujú, aby jej bol udelený azyl.

Hovorca pomoci Cirkvi v núdzi John Pontifex tvrdí, že situácia, ktorá čelí mnohým uneseným dievčatám a ich rodinám v Pakistane, je zúfalá. "Trauma, ktorú tieto deti prežívajú, sa často spája s hrozbami, ktorým čelia oni a ich rodiny aj po návrate domov. Pre niektorých, ako napríklad Maria, je azyl vo Veľkej Británii ich jedinou nádejou na bezpečnosť," dodal Pontifex.

Svetielko nádeje

Pakistanský premiér Imran Khan nariadil vyšetrovanie nútenej konverzie náboženských menšín v tejto prevažne moslimskej krajine. „Nútené manželstvá, nútená konverzia náboženstva a únosy maloletých dievčat iných náboženstiev v mene manželstiev nebudú tolerované,“ uviedol nedávno Khanov hovorca.

Asifova skúsenosť s políciou však dokazuje, že zmena tejto situácie bude zrejme trvať  ešte dlho.  Asif bude pokračovať v úsilí obviniť únoscov jeho dcéry. Farah, ktorá má v súčasnosti 13 rokov, je šťastná, že je opäť doma, a z traumy sa zotavuje pomocou psychológa.

Farah veľmi dúfa, že sa nakoniec podarí uchrániť pred rovnakým osudom aj ďalšie dievčatá. „Modlím sa, aby Boh chránil všetky deti v Pakistane, aby ich všetky strážil,“ dodala Farah.

Podobný článok: Príbeh ako z dobrodružného románu, no princezná Latifa je skutočná a už 3 roky väznená vo vile svojho otca