Úrazovosť v slovenských horách stúpla až skoro 3-násobne

Potvrdil to riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS) Jozef Janiga, podľa ktorého je zarážajúce najmä to, že za desať rokov počet výjazdov horských záchranárov k úrazom stúpol viac 2,3-násobne.

„Napríklad vo Vysokých Tatrách sme v roku 2009 evidovali 98 zásahov, tento rok to bolo 227 výjazdov. Ide o veľmi výrazný nárast a keďže ide o opakujúci sa trend, považujem to za dosť alarmujúce,“ skonštatoval Janiga.

Podľa neho je úrazovosť zrkadlom návštevnosti, počet turistov v horách stále rastie a je to vidieť aj na jednotlivých trasách. Týka sa to nielen domácich, ale aj zahraničných návštevníkov.

„Treba brať do úvahy aj situáciu v Poľsku, kde sú Tatry preplnené a tých Poliakov, ktorí sa presunú na slovenskú stranu, je oproti minulým rokom o dosť viac,“ zdôraznil šéf HZS. Za zvýšenou návštevnosťou sú podľa neho aj zlepšené služby, do hôr chodia ľudia, ktorí do tam nikdy nechodili, pribúda jednodňových tzv. mestských turistov.

Od 15. júna do 31. októbra museli horskí záchranári pomáhať vo Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách, vo Veľkej a Malej Fatre a v Slovenskom raji dohromady v 593 prípadoch. Viac ako polovicu turistov, ktorí potrebovali pomoc HZS, boli Slováci, nasledujú Česi s takmer 21 percentami a 12 percent zranených boli Poliaci. Stúpol aj počet smrteľných úrazov, za celý minulý rok prišlo o život v horách 32 ľudí, tento rok, od januára do októbra, je to už 34 nehôd s následkom smrti.

„Výrazne nám stúpol počet úrazov mimo značených turistických chodníkov a nie všetko to boli horolezci. Mnoho z týchto turistov bolo nedostatočne vystrojených, nemali dostatočné znalosti a skúsenosti. Ďalšia vec, ktorá nás zaráža, je, že stále pribúdajú prípady stanovania v národnom parku, ľudské exkrementy v strede chodníkov, či kúpanie v plesách a podobne,“ vymenoval Janiga.

HZS tiež zaznamenala nárast sprevádzania turistov bez povolenia, najmä zo strany poľských sprievodcov. Mnoho turistov vykonáva aktivity v horách v neskorých hodinách a v letnom období tak často končia v búrke.

Za úrazmi často stojí aj neznalosť prostredia, precenenie fyzických možností, určité chodníky sú preplnené a dochádza tam k pošmyknutiu. Konkrétne ide napríklad o Malú a Veľkú Studenú dolinu vo Vysokých Tatrách, cesta na chatu na Zelené pleso je zase plná psíčkarov.

„V niektorých jednosmerných sedlách sú rady, a keď sa chce niekto otočiť, tak vzniká problém. V mnohých prípadoch je zničené značenie, prípadne chýbajú tabuľky, čo môže skomplikovať orientáciu v teréne,“ doplnil Janiga.

Zároveň dodal, že do hôr sa dostáva "mestský" spôsob správania sa, HZS zaznamenala veľkú ľahostajnosť a nevšímavosť na preplnených chodníkoch, ľudia sa strkajú, nie sú ohľaduplní voči ostatným.

Niektorí tiež majú podľa Janigu falošnú ilúziu o stave chodníkov, predstavujú si, že budú kráčať po vyasfaltovaných trasách a nie sú pripravení na terén.

Jedným z opatrení, ktorými HZS reaguje na tieto skutočnosti, je zriadenie bezpečnostno-operatívnej jednotky, ktorá bude vyšetrovať nehody v horách.

„Celé opatrenie má pôsobiť preventívne a edukačne, skôr ľudí budeme informovať o rizikách, ktoré môžu vzniknúť pri nerešpektovaní pravidiel,“ ubezpečil Janiga. Kontrolovať bude organizačná jednotka situáciu aj v jednotlivých lyžiarskych strediskách počas zimy.