AKTUALIZÁCIA: Ústava Slovenskej republiky oslavuje 29 rokov!

Slovenská ústava dnes oslavuje 29. výročie od jej schválenia poslancami národnej rady ešte v starej budove parlamentu na Župnom námestí v Bratislave. Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu, prijali 1. septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR).

Tretieho septembra 1992 ju na Bratislavskom hrade podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar. Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo za 114, proti boli 16 a 4 sa zdržali. Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín. 

Schváleniu ústavy predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Tú slovenský parlament schválil 17. júla 1992 v čase, keď bola Slovenská republika ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a konali sa rokovania českej a slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi. Jej prijatie posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.

V auguste 1992 začal slovenský zákonodarný zbor rokovať o návrhu novej slovenskej ústavy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne padlo 26. augusta 1992 definitívne politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s účinnosťou od 1. januára 1993.

Ústavu tvorí súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu. Väčšia časť ústavy vstúpila do platnosti 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Samostatný štát vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie.

Z právneho hľadiska je slovenskú ústavu možné charakterizovať ako rigidnú, pretože na jej prijatie či zmenu je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov parlamentu. Takisto ide o ústavu písanú, ktorá zakladá demokratický a unitaristický charakter štátu. Dokument sa skladá z preambuly a deviatich hláv, ktoré sa venujú rôznym oblastiam fungovania krajiny. Originál Ústavy SR je uschovaný v trezore v budove parlamentu.

Zuzana Čaputová uviedla pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR, že ústava SR, ako náš spoločný a základný zákon, nás chráni všetkých pred možnou svojvôľou. Zdôraznila, že prijatím základného zákona štátu v roku 1992 Slovenskou národnou radou sme sa nielen týmto aktom, ale predovšetkým literou i duchom ústavy, prihlásili k hodnotám právneho, demokratického a zvrchovaného štátu, ktorý o niekoľko mesiacov – 1. januára 1993 – reálne vznikol. 

"Tohtoročný Deň Ústavy SR oslavujeme v období, v ktorom ústavný text a jeho výklad v podobe rozhodnutí Ústavného súdu SR významne vstúpil do spoločenského a politického diania na Slovensku." 

Pripomenula, že na základe ústavy Ústavný súd SR dvakrát pozastavil účinnosť vyhlášky, ktorá upravovala režim na hraniciach. Rozhodol tiež o tom, že spôsob predlžovania núdzového stavu bol v súlade s Ústavou SR. Vo veci podnetu, ktorý sa týkal ústavnosti referenda, rozhodol, že konanie referenda s otázkou, ako ju sformuloval petičný výbor, nie je v súlade s Ústavou SR.

Možno vás zaujme: Prezidentka vyzvala na pomoc ľuďom, ktorí uviazli v Afganistane

"Mnoho ľudí od Ústavného súdu SR očakávalo iné rozhodnutia a svoju nespokojnosť dávalo najavo aj spôsobmi, ktoré sa vymykajú z rámca kultivovanej občianskej diskusie. Žiaľ, bežnou súčasťou verejnej debaty sa stalo, že mnohí za ústavné považujú iba to, čo oni sami považujú za správne." 

Dodala, že všetko ostatné, s čím nesúhlasia, vyhlasujú za neústavné. "Stav, keď sa osobný nesúhlas vydáva za neústavnosť, je v príkrom rozpore s tým, čo od nás, ako od občanov, vyžaduje Ústava SR. V demokratickom zriadení je ústava najvyšším zákonom, ktorý si treba ctiť aj vtedy, keď sú jej ustanovenia prekážkou pri napĺňaní skupinových politických alebo osobných ambícií." 

Aktualizácia 1. septembra 12:00

Koaličné strany si v Deň Ústavy SR pripomínajú dôležitosť tohto základného zákona, ktoreho cielom je garantovat právny štát a chrániť záujmy občanov. SaS nepovažuje za správne často meniť ústavu, no pripomína záväzky z Programového vyhlásenia vlády.

Sme rodina pokladá zmeny ústavy za nevyhnutné vzhľadom na meniacu sa situáciu v krajine. Strana Za ľudí je otvorená diskusiám o jej zmenách. Ústavu by sme si mali vážiť a nerobiť z nej trhací kalendár, pripomína strana SaS. "Nepovažujeme za správne čiastkovými zákonmi meniť ústavu. Malo by to byť k jednému dátumu. Je však faktom, že sme súčasťou koalície a s niektorými témami sa musíme vyrovnať. Niektoré obsahové zmeny máme aj v Programovom vyhlásení vlády, čiže ústava nie je nemeniteľná dogma, ale je to závažný dokument," pripomenula predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová.

Množstvo problémov, s ktorými sme konfrontovaní, je podľa nej spôsobených tým, že ústava a zákony sa nedodržiavajú riadne. "Ústava je základný a zároveň najvyšší zákon štátu, preto je dôležité, aby sme tomuto dňu venovali náležitú pozornosť," pripomenulo hnutie Sme rodina.

Deň Ústavy SR má byt podľa hnutia OĽANO pre všetky politické strany príležitosťou zamysliet sa nad svojím vzťahom k tomuto základnému dokumentu. "Počas predošlých garnitúr sme totiž boli svedkami toho, ako tí istí politici, ktorí mali plné ústa vzletných fráz o význame ústavy, ju s cielom osobných ziskov pri prvej príležitosti hanebne porušovali. Naše hnutie od svojho vzniku robí všetko pre to, aby ústava a zákony platili nielen na papieri, ale v plnej miere reálne zabezpečovali spravodlivosť všetkým občanom SR," uviedol Peter Dojčan z mediálneho tímu hnutia.

Fundamentálny význam ústavy si podľa strany Za ľudí vieme skutočne predstaviť len vtedy, keď ho nepovažujeme len za zákon, ale za súhrn princípov, podľa ktorých sa musíme riadiť nielen vo vlastnom záujme, ale v záujme celej spoločnosti a štátu. "Strana Za ľudí s rešpektom pristupuje ku každej iniciatíve, ktorá smeruje k jej zmenám. Hlavne k tým, ktoré nemajú prehlbovať jej význam a posilňovať jej princípy, ale je k nim pristupované z čisto politických a zištných dôvodov," uviedli z tlačového oddelenia strany. "Uvedomujeme si, že so zmenami v spoločnosti, ktoré nevyhnutne nastanú, musí prísť v niektorých prípadoch aj k zmene ústavy, jej novelizácii. Práve preto, aby mohla naďalej plnohodnotne plniť svoje poslanie. Diskusiám o takýchto zmenách budeme vždy otvorení," skonštatovala strana.

Ústava SR je korunou nášho práva

Hovorí o našich hodnotách a určuje pravidlá v spoločnosti. V príhovore ku Dňu ústavy SR to uviedol predseda vlády Eduard Heger.

"Keď sa občania a štátne orgány budú správať tak, ako to požaduje ústava, budeme žiť v slobodnej a spravodlivej krajine, kde vládne zákon. Budeme žiť v krajine, v ktorej zároveň prevláda duch tolerancie a spolupráce."  Žiadna spoločnosť nemôže podľa jeho slov prežiť bez spolupráce, ani tá naša.

"Nebojím sa diskusie, nebojím sa polemiky. Tie najlepšie riešenia sa zrodia len vtedy, keď spolu hovoríme." Heger dodal, že má obavy, že plodnú diskusiu a vecnú polemiku sa snaží z nášho života vytlačiť nenávisť, neochota vzájomne sa počúvať, zlomyseľnosť, ale aj účelová manipulácia s faktami. "Nedovoľme to. Majme stále otvorené srdcia aj hlavy. Počúvajme sa navzájom. Nebuďme na seba navzájom zlí a povýšení. Rešpektujme sa navzájom." 

V rozhádanej, rozdelenej, nespolupracujúcej spoločnosti nemôžu byť podľa neho ľudia šťastní. "A my predsa chceme byť šťastní. Chceme žiť spokojný život v štáte, ktorý funguje. Na to sme predsa tento štát založili, a preto sme prijali ústavu, ktorá má dnes 29 rokov."

Heger cíti záväzok každodennou prácou napĺňať hodnoty ústavy a rozhodnutia vlády podriaďovať ústavným pravidlám. Naďalej mieni obrusovať hrany na politickej scéne a posilňovať ducha spolupráce našej spoločnosti.