AKTUALIZÁCIA: Nemecko dodá Ukrajine ďalšie zbrane

Aktualizácia 21:52 (23. 3. 2022)

Nemecké ministerstvo obrany plánuje dodať Ukrajine ďalších 2 000 protitankových zbraní, tzv. pancierových pästí. Uviedla to v stredu agentúra DPA s odvolaním sa na informovaný zdroj.

Ukrajinské ozbrojené sily už od Nemecka dostali 1 000 protitankových zbraní, 500 rakiet zem-vzduch typu Stinger a 500 zo sľúbených 2 700 protilietadlových rakiet sovietskej výroby typu Strela.

Annalena Baerbocková

O schválenie dodávky protitankových zbraní požiadal rezort obrany Spolkovú bezpečnostnú radu.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v stredu na pôde parlamentu uviedla, že na Ukrajinu mieria aj ďalšie rakety typu Strela. Nemecko je podľa nej v tejto situácii jedným z najväčších dodávateľov zbraní Ukrajine. „Nie sme na to hrdí, ale práve toto musíme teraz urobiť, aby sme Ukrajine pomohli,“ dodala.

Aktualizácia 21:31 (23. 3. 2022)

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) potvrdila už 64 útokov na ukrajinské zdravotnícke zariadenia, ku ktorým došlo od začiatku ruskej invázie. V stredu to oznámil generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. TASR správu prevzala od stanice CNN.

WHO už preverila a potvrdila pravdivosť informácií o 64 útokoch na ukrajinské zariadenia poskytujúce zdravotnú starostlivosť. Ďalšie správy o útokoch sú ešte v štádiu preverovania.

„Útoky na zdravotníctvo musia prestať. Zdravotnícke systémy, zariadenia či pracovníci nie sú a nikdy by nemali byť ich terčom,“ dodal šéf zdravotníckej agentúry OSN.

Krízový koordinátor WHO Mike Ryan okrem toho poukázal na skutočnosť, že v podmienkach, aké teraz panujú na Ukrajine, sa môže návšteva zdravotníckych zariadení zmeniť na „život ohrozujúcu skúsenosť“.

Zároveň vyjadril zdesenie nad tým, aké podmienky panujú v juhoukrajinskom meste Mariupoľ, ktoré obliehajú a bombardujú ruské invázne vojská.

WHO minulý týždeň uviedla, že pozdĺž frontovej línie konfliktu na Ukrajine alebo v oblastiach, ktoré sú pod kontrolou Ruska, sa nachádza 300 zdravotníckych zariadení. Ďalších 600 zariadení je vo vzdialenosti 10 kilometrov od frontovej línie.

Aktualizácia 16:54 (23. 3. 2022)

Americký prezident Joe Biden v stredu opäť varoval, že Rusko by mohlo na Ukrajine použiť chemické zbrane, čo označil za reálnu hrozbu. TASR správu prevzala z agentúry AFP. „Myslím, že táto hrozba je reálna,“ povedal Biden novinárom, keď odchádzal z Bieleho domu pred odletom do Európy, kde bude diskutovať so spojencami o ďalšej stratégii v čase pokračujúcej ruskej agresie voči Ukrajine.

Biden zdôraznil, že o hrozbe použitia ruských chemických zbraní na Ukrajine bude hovoriť aj na rokovaniach s európskymi spojencami.

Americký prezident už predtým varoval, že ak by Kremeľ použil na Ukrajine chemické zbrane, zaplatí za to obrovskú cenu. Aká by bola reakcia západných spojencov, však nekonkretizoval. Šéf Bieleho domu sa vo štvrtok v Bruseli zúčastní na mimoriadnom summite Severoatlantickej aliancie, stretnutí skupiny G7 a zavíta aj na summit Európskej rady. Biden v stredu odletel zo základne amerického letectva a námorníctva Joint Base Andrews v štáte Maryland. Prezidentský špeciál Air Force One by mal v Bruseli pristáť v stredu večer.

Aktualizácia 16:30 (23. 3. 2022)

Bielorusko vyhostí väčšinu ukrajinských diplomatov. Dôvodom je ich zasahovanie do vnútorných záležitostí Bieloruska. V stredu to oznámil hovorca bieloruského ministerstva zahraničných vecí Anatoľ Hlaz , informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Hlaz uviedol, že v Bielorusku zostane iba ukrajinský veľvyslanec a štyria diplomati. Na ukrajinskej ambasáde v Minsku v súčasnosti pracuje viac ako 20 diplomatov. Hlaz dodal, že „toto opatrenie je zamerané na zastavenie nediplomatických aktivít niekoľkých zamestnancov ukrajinských diplomatických inštitúcií“.

Hovorca bieloruského ministerstva zahraničných vecí tiež uviedol, že „z dôvodu absencie personálu“ zatvoria ukrajinský konzulát v meste Brest.

Hlaz informoval, že od roku 2020 v Bielorusku zaznamenali niekoľko „nepriateľských akcií“ zo strany Ukrajiny zameraných na likvidáciu obchodných kontaktov a dlhodobých väzieb s Minskom. Podľa neho to dospelo do bodu, keď ukrajinské úrady začali priamo i nepriamo zasahovať do vnútorných záležitostí Bieloruska a v roku 2021 ho navyše označili za nepriateľskú krajinu.

Minsk stiahol členov svojej diplomatickej misie v Kyjeve po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, pripomína AFP. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko umožnil ruským jednotkám zostať na bieloruskom území, odkiaľ zo severu zaútočili na Ukrajinu. Bielorusko hostilo niekoľko kôl rozhovorov o prímerí medzi delegáciami z Moskvy a Kyjeva.

Aktualizácia 15:15 (23. 3. 2022)

Blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina údajne opustil rady ruskej vlády a ušiel z krajiny. Podľa agentúry Reuters ide o skúseného reformátora a osobitného predstaviteľa pre životné prostredie Anatolija Čubajsa. TASR správu prevzala od spravodajskej stanice Sky News.

Čubajs je podľa správy údajne proti Putinovej „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine a nemá v úmysle vrátiť sa do Ruska. Išlo by doposiaľ o najvyššie postaveného ruského činiteľa, ktorý odišiel z krajiny.

O Čubajsovom odstúpení z funkcie osobitného predstaviteľa pre klímu a jeho odchode z Ruskej federácie informovali v stredu aj denník The Guardian, ako aj spravodajská stanica CCN, ktorá sa odvolala na ruskú tlačovú agentúru TASS. Podľa agentúry Bloomberg je 66-ročný Čubajs jedným z mála ekonomických reformátorov z éry 90. rokov, ktorí zostali v Putinovej vláde a zachovali si blízke väzby na západných predstaviteľov. Známym sa stal ako minister financií vo vláde niekdajšieho prezidenta Borisa Jeľcina.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov informácie o jeho odchode podľa Bloombergu bezprostredne nekomentoval.

Samotný Čubajs podľa CNN doposiaľ nezávisle nepotvrdil svoj odchod z Ruska ani dôvody rezignácie. Vo funkcii osobitného predstaviteľa pre životné prostredie bol od roku 2020.

Aktualizácia 10:15 (23. 3. 2022)

Útoky zničili nové laboratórium v Černobyľskej jadrovej elektrárni, ktoré okrem iného pracuje na zlepšení nakladania s rádioaktívnym odpadom. Informuje o tom v utorok ukrajinská štátna agentúra.

Aktualizácia 10:10 (23. 3. 2022)

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa vo štvrtok v Moskve stretne s prezidentom Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Petrom Maurerom. Oznámilo to v stredu ruské ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. Podľa ruského rezortu diplomacie sa očakáva, že program stretnutia bude zahŕňať diskusiu o kľúčových oblastiach práce MVČK týkajúcej sa humanitárnej reakcie. MVČK v utorok oznámilo, že Maurer navštívi Moskvu, kde bude rokovať o konflikte na Ukrajine.

Aktualizácia 09:15 (23. 3. 2022)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil mierové rokovania s Ruskom za „veľmi ťažké“. Urobil tak vo videoposolstve zverejnenom v stredu ráno. TASR prevzala správu od agentúry DPA. „Sú veľmi ťažké, niekedy škandalózne, ale krok za krokom postupujeme,“ uviedol s tým, že ukrajinskí predstavitelia rokujú s Rusmi každý deň. „Budeme pracovať, budeme bojovať čo najviac. Až do konca. Odvážne a otvorene. Vyjednávači neúnavne pracujú. Keď vyhráme, môžeme si oddýchnuť,“ dodal. Ukrajinský prezident sa zároveň poďakoval medzinárodnému spoločenstvu za jeho podporu. Vyjadril nádej, že na tento týždeň naplánované summity G7, NATO a EÚ povedú k ďalšej podpore Ukrajiny.

Aktualizácia 08:15 (23. 3. 2022)

Detská nemocnica v meste Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny sa stala terčom útoku ruských jednotiek, uviedla v utorok ukrajinská štátna pohotovostná služba. TASR správu prevzala zo spravodajskej stanice Sky News. Z budovy, ktorej strecha po ostreľovaní začala horieť, evakuovali dovedna sedem detí a 15 dospelých vrátane lekárov. Ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ľaško uviedol, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára bolo doposiaľ v krajine kompletne zničených desať nemocníc. Ako zároveň dodal, do ďalších nemocníc nemôžu byť v dôsledku prebiehajúcich bojov v ich okolí dodávané lieky a ďalšie nevyhnutné zásoby, uvádza Sky News.

Ukrajinský parlament v utorok uviedol, že v dôsledku ruskej vojenskej invázie zahynulo doposiaľ 117 detí a 155 ďalších utrpelo zranenia, uvádza Sky News. Najvyšší počet obetí zaznamenali podľa správy v hlavnom meste Kyjev, v meste Charkov na severovýchode a v Černihive na severe krajiny.

Aktualizácia 07:45 (23. 3. 2022)

Spojené štáty a NATO sú presvedčené, že Bielorusko by sa mohlo čoskoro pripojiť k Rusku v jeho vojne proti Ukrajine. TASR správu prevzala v stredu z webovej stránky stanice CNN, ktorá sa odvoláva na predstaviteľov americkej vlády a NATO. Vojenský predstaviteľ NATO v pondelok povedal, že zapojenie sa Bieloruska do konfliktu je vo zvýšenej miere „pravdepodobné“. „Ruský prezident Vladimir Putin potrebuje podporu. Hocičo by pomohlo,“ uviedol predstaviteľ.

Zdroj z prostredia bieloruskej opozície pre CNN uviedol, že bieloruské bojové jednotky sú pripravené vstúpiť na Ukrajinu už v najbližších dňoch. To by podľa tohto zdroja malo najmä geopolitický význam. Severoatlantická aliancia podľa zdroja z prostredia NATO odhaduje, že bieloruská vláda si pripravuje prostredie s cieľom odôvodniť bieloruskú inváziu na Ukrajinu. Rusko svoju inváziu na Ukrajinu uskutočnilo z časti aj z územia Bieloruska a ešte pred jej začiatkom boli do tejto krajiny umiestnené tisíce ruských vojakov, píše CNN. USA a európske krajiny v reakcii na inváziu zaviedli sankcie proti predstaviteľom Ruska i Bieloruska vrátane prezidenta Alexandra Lukašenka.

Aktualizácia 07:20 (23. 3. 2022)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok prostredníctvom telefónu so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom hovoril o vojne na Ukrajine vrátane podmienok na prímerie. Telefonát trval približne hodinu. TASR správu prevzala z agentúry DPA a webovej stránky stanice BBC. Elyzejský palác vo vyhlásení uviedol, že prezidenti hovorili o „bezpečnostných podmienkach pre podstatné záležitosti“.

„V súčasnosti dohoda (o prímerí) neexistuje; prezident Macron je však presvedčený o nevyhnutnosti pokračovať vo svojom úsilí,“ uviedol Elizejský palác vo vyhlásení, z ktorého cituje BBC. Podľa paláca v spojitosti s konfliktom neexituje iné riešenie ako prímerie a rokovania v dobrej viere medzi Ruskom a Ukrajinou. Macron v utorok telefonoval aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým podľa Elizejského paláca takisto hovoril aj o podmienkach možného prímeria, píše DPA.

Pôvodná správa 

Takmer 100 000 ľudí je uviaznutých v ruinách ukrajinského mesta Mariupol, kde čelia hladu a smädu, a neustálemu ruskému bombardovaniu. Povedal to v noci na stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Z tohto prístavného mesta na juhovýchode Ukrajiny už podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW) odišli desaťtisíce obyvateľov. Zelenskyj oznámil, že za obdobie posledných 24 hodín z Mariupola ušlo viac ako 7 000 osôb. Jednu zo skupín, ktorá cestovala po dohodnutej humanitárnej trase západne od mesta, však podľa jeho slov zadržali „okupanti“. Prezident upozornil, že tisíce ďalších osôb z mesta odísť nemohli, pretože humanitárna situácia sa zhoršila.

„Dnes sa v meste ešte stále nachádza takmer 100 000 ľudí v neľudských podmienkach. V úplnom obkľúčení, bez potravy, vody, liekov a pod neustálym ostreľovaním a bombardovaním,“ povedal. Ukrajinský prezident opätovne vyzval Rusko, aby civilistom umožnilo mesto opustiť cez bezpečné humanitárne koridory. Americké ministerstvo obrany (Pentagón) uvádza, že Rusko v súčasnosti na Mariupol útočí delostrelectvom, raketami dlhého doletu i paľbou z lodí v neďalekom Azovskom mori.

Generálny tajomník OSN António Guterres v utorok vyhlásil, že je načase, aby Rusko ukončilo „absurdnú vojnu“ na Ukrajine, pretože ju aj tak nemôže vyhrať, pripomína AFP. „Už viac ako dva týždne je Mariupol obkľúčený ruskou armádou a neúprosne bombardovaný. Prečo? Aj keby padol, Ukrajina nemôže byť dobýjaná mesto po meste,“ zdôraznil generálny tajomník OSN.

Možno vás zaujme: Tornádo v New Orleans si vyžiadalo najmenej jednu obeť