V Minsku budú hovoriť i o dialógu medzi vládou a povstalcami

Ruskej agentúre RIA to povedal nemenovaný diplomatický zdroj, podľa ktorého najspornejším bodom bude vytvorenie demilitarizovanej zóny. Francúzsko a Nemecko chcú, aby na ňu dohliadalo Rusko, Moskva zas žiada o jej kontrolu zo strany Organizácie pre bezpečnosť s spoluprácu v Európe (OBSE). Na summite v Minsku sa má zúčastniť nemecká kancelárka Angela Merkelová a prezidenti Francúzska, Ukrajiny a Ruska François Hollande, Petro Porošenko a Vladimir Putin. V stredu sa neočakáva podpis žiadneho dokumentu.

Všetky zúčastnené strany sa zhodli, že akákoľvek dohoda musí byť založená na dohode dosiahnutej v Minsku začiatkom septembra. Tá hovorí o okamžitom prímerí, stiahnutí všetkých ozbrojených skupín a zahraničných bojovníkov ako aj o stiahnutí nelegálnych zbraní dovezených do krajiny. Na prímerie ako aj na oblasť rusko-ukrajinských hraníc majú dozerať pozorovatelia OBSE. Obe strany majú podľa dohody prepustiť všetkých zadržiavaných zajatcov. Dohoda tiež hovorí o decentralizácii moci v Luhanskej a Doneckej oblasti a o pokračovaní dialógu medzi vládou a separatistami. 

Súčasné požiadavky vlády v Kyjeve zahŕňajú prímerie a stiahnutie ťažkých zbraní a zahraničných vojakov z frontovej línie stanovenej minskou dohodou. Žiada prísnejšiu kontrolu ruských hraníc v snahe zastaviť prísun zbraní a vojakov. Kyjev je proti federalizácii Luhanskej a Doneckej oblasti, je však pripravený poskytnúť týmto regiónom väčšiu autonómiu. Vláda je proti prípadnému rozmiestneniu mierových síl na Ukrajine. Povstalci chcú dohodu, ktorá bude založená na súčasnej frontovej línii, keďže sa odmietajú stiahnuť zo získaných pozícií. Trvajú tiež na získaní nezávislosti od Kyjeva, keďže autonómia v rámci Ukrajiny je podľa nich nemožná. Zároveň požadujú okamžité ukončenie ekonomickej blokády východných regiónov zo strany centrálnej vlády v Kyjeve. 

Rusko požaduje väčšiu autonómiu a decentralizáciu moci v Luhanskej a Doneckej oblasti a žiada začatie priameho dialógu medzi povstalcami a ukrajinskou vládou. Moskva síce vyhlasuje, že uznáva územnú celistvosť Ukrajiny, no vylučuje možnosť vrátanie polostrova Krym, ktorý sa pripojil k Ruskej federácii v marci minulého roku. Ďalšou požiadavkou Ruska je, aby Ukrajina zostala neutrálna a nevstúpila do NATO, túto podmienku však Moskva na oficiálnych rokovaniach neuviedla. 

Francúzsko a Nemecko, ktoré v rokovaniach zastupujú EÚ, vypracovali nový mierový návrh, ktorého podrobnosti zatiaľ nezverejnili. Návrh, vychádzajúci z minskej dohody, je založený na princípe nedotknuteľnosti územnej celistvosti Ukrajiny. Nie je jasné, či návrh berie do úvahy súčasnú frontovú líniou alebo tú, o ktorej hovorí septembrová dohoda z Minsku.