V Srbsku sa konajú parlamentné i prezidentské voľby

Prebiehajúca vojna, ktorú Rusko vedie na Ukrajine, vrhla tieň na Srbsko, krajinu zvyknutú na vyvážené vzťahy medzi Východom a Západom. Vučič, ktorý si udržiaval blízke vzťahy s Moskvou, odmietol totiž na Rusko kvôli vojenskej invázii na Ukrajinu uvaliť sankcie, analyzujú v súvislosti s víkendovými voľbami svetové tlačové agentúry.

Predvolebné prieskumy predpovedajú, že populistický prezident, ktorý sa chváli osobnými väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina, vo voľbách získa ďalšie päťročné funkčné obdobie. V parlamente si podľa prieskumov prevahu aj po voľbách zachová jeho pravicovo orientovaná SNS, píše AP.

Tesný súboj sa však očakáva o hlavné mesto Belehrad. V prípade, že oň Vučičova strana príde, by to mohlo podlomiť jeho silnejúce autokratické vládnutie. Väčšina politických strán v prezidentských, všeobecných a komunálnych voľbách je pravicovo orientovaná, čo reflektuje skutočnosť, že u 6,5 milióna srbských voličov prevažujú konzervatívne postoje.

Kandidátov vo voľbách však má aj nová ľavicovo-zelená koalícia, ktorá svoju kampaň založila na potrebe riešiť dlhodobo zanedbávané environmentálne problémy. Opozícia tvrdí, že vojna Ruska na Ukrajine len posilnila Vučičovu dominanciu v srbskej politike i v mainstreamových médiách, uvádza AP.

Agentúra pripomína, že po vstupe ruských tankov na Ukrajinu sa slogan prezidentských volieb zmenil na „Mier. Stabilita. Vučič.". Vojna odpútala pozornosť verejnosti od diania v Srbsku a za podpory médií umožnila Vučičovi, aby prebiehajúcej kríze pripísal všetky problémy krajiny, povedal v rozhovore Dragan Djilas, bývalý starosta Belehradu a líder najväčšej opozičnej koalície Zjednotené Srbsko (Ujedinjena Srbija).

„Denne sa tu publikujú články o tom, ako v Taliansku a Nemecku stojí kilogram chleba deväť eur, ako nemajú palivo, ako budú mať potravinové lístky a akí sme my úžasní," podotkol Djilas. "Ľudia sú vystrašení, a to sa autoritám vždy hodí, pretože si ľudia povedia 'Teraz nič nemeňme'", dodal.

Srbsko ako tradičný spojenec Ruska odmietlo výzvy z Európskej únie a Spojených štátov, aby sa pripojilo k sankciám voči Moskve a odvolalo sa pritom na národné záujmy. Vyslanec Srbska v Organizácii Spojených národov hlasoval v prospech rezolúcie odsudzujúcej útok Moskvy na Ukrajinu ako porušenie medzinárodného práva. Napriek tvrdeniam srbskej vlády, že sa usiluje o členstvo v EÚ, sa Vučič a jeho spojenci zdržali odsúdenia Ruska v súvislosti s vojenskou inváziou. Podľa AP by to mohlo byť znakom toho, že sa nechceli pred voľbami odcudziť proruským voličom.

Veľká časť proruských nálad u Srbov pramení z ich nenávisti voči Severoatlantickej aliancii, konštatuje AP. Západná vojenská aliancia NATO totiž v roku 1999 bombardovala ich krajinu v záujme zastavenia krvavých represálií voči etnickým Albáncom požadujúcim nezávislosť vtedajšej srbskej provincie Kosovo.

Bývalý srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič uviedol, že uvalenie sankcií na Rusko by sa rovnalo „politickej samovražde", keďže Moskva zablokovala členstvo Kosova v OSN. „Keď budeme pripravení vzdať sa Kosova, vtedy môžeme uvaliť sankcie na Rusko," povedal Dačič. Na demonštráciách na podporu Putina sa počas už viac než päť týždňov trvajúcej vojny na Ukrajine zúčastňovali v Srbsku tisícky ľudí mávajúcich ruskými vlajkami a transparentmi s písmenom Z – symbolom vyobrazeným na ruských bojových vozidlách na Ukrajine.

Predstavitelia srbskej opozície uviedli, že napriek takmer úplnej kontrole Vučiča nad médiami a napriek proruským naratívom vytvoreným v krajine pred voľbami očakávajú v nedeľňajších voľbách dobrý výsledok. „Čo sa nás týka, je situácia na Ukrajine veľmi jasná. Je to o ruskej agresii, a okamžite sme to odsúdili," povedal Dobrica Veselinovič, kandidát na starostu Belehradu z environmentalistickej koalície Musíme (Moramo).

Prieskumy ukazujú, že Vučič v nedeľu prezidentské voľby vyhrá, píše AP. Ak by nezískal viac než 50 percent hlasov, o dva týždne by nasledovalo nepredvídateľné druhé kolo, v ktorom by pravdepodobne čelil opozičnému kandidátovi a bývalému armádnemu generálovi Zdravkovi Ponošovi.

Voľby poslancov srbského národného zhromaždenia sa mali konať až v roku 2024, Vučič však vypísal predčasné voľby po kritike zo strany Európskej únie, podľa ktorej hlasovanie v roku 2020 nebolo slobodné a spravodlivé. Opozícia vtedy voľby bojkotovala. "Nevidím však rozdiel medzi týmito voľbami a tými spred dvoch rokov," poznamenal politický analytik Slobodan Stupar. „Sformuje sa parlament, v ktorom bude mať Vučič menej poslancov než teraz. Bude môcť Európe povedať: 'Áno, sme demokratická krajina. Pozrite sa, koľko mám v parlamente nepriateľov,´" dodal politológ.