V dospelosti sa správajme dospelo. Sme veľkí, tak robme vo veľkom. Snívajme vo veľkom. Už vám to niekedy niekto povedal? Možno nie týmito slovami, ale s rovnakým významom? Lebo tak akosi sa to od nás veľkáčov očakáva, že budeme veľkí vo všetkom, do čoho sa naša pozornosť čo i len na chvíľu zahryzne.
Nie sme proti, pokojne majme veľké sny. Aj veľké očakávania, aj keď o tom by sa dalo diskutovať hodiny, lebo niekedy veľké očakávania znamenajú veľké slzy ľútosti a sklamania, ale o tom inokedy.
Teraz je dôležité, že možno v živote o to nejde. Možno nejde o to, aby sme robili veľké veci, ale aby sme aj tie najmenšie robili čo najlepšie.
Úsmev
Jeden kazateľ vždy po bohoslužbe, keď si splnil svoju povinnosť, ale aj radosť a veriacim vysvetľoval slovo Božie tak, aby ho mohli aj praktizovať, chodil rovnakou trasou. No a keď kráčal, naskytoval sa mu rovnaký pohľad. Okno otvorené. A v ňom detská tvár. A na tej tvári úsmev.
Kazateľovi nedalo a vždy sa usmial späť.
Bol to chlapec, ako neskôr vysvitlo. Začalo sa to úsmevmi, ale potom chlapec nevydržal a bežal sa po niekoľkých týždňoch kazateľovi predstaviť. A kazateľ sa zasa predstavil jemu. Nič nevynechal. Vravel o Bohu, o tom, že pre Neho pracuje.
Chlapec sa na základe toho stal kresťanom a priviedol do cirkvi aj celú svoju rodinu.
A pritom nikto nestváral nič veľké. Malý chlapec sa len trochu usmial. Najkrajšie, ako vedel a životy sa zmenili.
Len pracovala
V Biblii tiež máme také príklady. Mladá vdova Rút opustila svoju domovinu v Moábsku, a vydala sa do inej krajiny so svojou svokrou, ktorá prišla o oboch synov aj manžela. Už jej zostala iba Rút.
Rút to ako žena v období dávnom nemala vôbec jednoduché. Možnosti zamestnať sa skutočne maličké. Možnosti priateľstiev tiež tak, lebo Izraeliti, aj keď počuli chýry o jej vernosti, držali si odstup. Bola predsa cudzinkou.
Rút sa zamestnala a bola to obyčajná robota na obyčajnom poli. Nič veľké. Ale Rút sa vyznamenala, lebo prácu, ktorú si my dnes s ťažkosťami predstavíme, vykonávala svedomito. Najlepšie, ako jej schopnosti dovolili.
A tak sa stalo, že si ju všimol majiteľ poľa a po ďalších udalostiach, ktoré v tejto chvíli rozoberať nebudeme, si ju vzal za ženu.
Rút pritom obyčajne drela. Ale s neobyčajnou oddanosťou.
Životopis
A ešte jeden príbeh zo života. Marika dobre písala, aj keď sama o sebe to nerada prehlasovala. Jej priateľka zasa o sebe bez problémov tvrdila, že dar slova nemá, a preto raz Mariku požiadala, aby vytvorila zopár viet pre ňu do životopisu. A zatiaľ čo pre Mariku to bola maličkosť, nehodná vďaky, pre jej priateľku to znamenalo veľa. Niečo malé vyvolalo veľkú radosť.
Zmenil sa tým svet? Isteže nie. Ale raz možno zmení. A keby aj nie, podstata je rovnaká. Nemusí to byť nič veľké. Len malé s veľkým odhodlaním. Ide o to dať zo seba to najlepšie a zvyšok sa uvidí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies