Valentín je iba pre zaľúbených, ale Boh je pre každého

Keď však od seba odoženieme neúprimnosť a pozrieme sa pravde na chrup, priznáme si, či už s úsmevom alebo kyslým výrazom v tvári, že pramálo verejnosti záleží na inom a onen februárový, 24 hodín trvajúci úsek, najviac omieľa ako čas stvorený pre zaľúbených.

Netvrdím, pravdaže, že Valentín by sa mal nenávidieť alebo akokoľvek inak znevažovať, niekto ho dokonca obľubuje a možno sa nevie dočkať, kedy konečne nastane. Avšak existuje hŕstka v spoločnosti, pre ktorú nemusí byť vyhovujúci. V osamelých zvyšuje osamelosť a v zaľúbených zasa privoláva dojem, že ak sa neoslávi dobre a dvojica si vzájomne nekúpi ohurujúci dar a neodfotí ho s cieľom ukázať kúsok súkromia na sociálnej sieti, potom je vzťah dobrý akurát tak na zahodenie do minulosti.

Pre prvých i druhých sa Boh ponúka ako najlepšie riešenie, ako liek a dokonalosť.

Osamelosť

Pokiaľ ide o osamelosť, všetci dobre rozumieme jej nástrahám. Je potvorská, odporne melancholická a nedáva dôvod tešiť sa. Nikto ju nemá rád, ani jeden jediný si ju nežiada, ale ona si povedať nedá.

Prečítajte si tiež: Je tu Valentín! Florista radí, akým kvetom urobíte najväčšiu radosť

Bol raz aj jeden muž, veľmi opustený. Lehával na rovnakom mieste 38 rokov, ale nie z rozmaru, nehybnosť zapríčinila choroba. Ako ochrnutý býval pri vode, pri istom rybníku, o ktorom kolovali všelijaké chýry. Vraj občas vodu rozvíri Duch svätý, a ak sa v nej ktosi vykúpe, dostane sa mu zázraku. Muž teda čakal, vyčkával, ale hoc aj bola príležitosť, nikdy sa k rybníku nepriblížil.

„Chcel by si byť zdravý?" pristavil sa pri ňom raz jeden neznámy.
Ochrnutý muž sa nesmierne začudoval, ale mu aj srdce poskočilo. Nie je neviditeľný, niekto ho predsa vzal na vedomie.
„Pravdaže chcem," odpovedal muž, „ale nemám nikoho, kto by sa o mňa postaral. Nie je nikto, kto by ma odniesol k rybníku."

Medzi riadkami priam kričala osamelosť, bila do očí. Neznámy sa nenechal zneistiť a pevným hlasom riekol: „Vstaň, vezmi svoje lôžko a choď."

A muž sa postavil a začal kráčať, nohy sa mu rozhýbali, telo sa oslobodilo. Neznámy sa volal Ježiš. V osamelosti mu dal lásku, daroval záujem a ešte pribalil i zázrak. Odvtedy sa ani zamak nezmenil, neopúšťa. Nezrádza. Nie je ľahostajný. Neukrýva sa pred cudzou bolesťou. Neodsudzuje.

Rodina

Ochudobnení o Božiu pozornosť nemusia byť ani takí, ktorí tvoria súčasť partnerskej dvojice. Och, veru nie.
Príkladom nech je apoštol Peter, ktorý, hoc bol i ženatý, a teda spätý s rodinou, získal čosi nepredstaviteľne dobré.

Sám Ježiš ho povolal do skupiny dvanástich apoštolov a do rúk mu vložil úlohu. Stretli sa pri Petrovom zamestnaní, bol totiž rybár. A raz, v obklopení svojej družiny, Peter lovil, ale nič nechytil celú noc. Unavený, iste aj znechutený a ustráchaný, najradšej by sa vzdal.
„Skús to ešte raz," pobádal ho Ježiš. Peter poslúchol a naozaj, konečne sa podaril úlovok.
„Od tejto chvíle budeš loviť ryby," zneli Ježišove ďalšie slová.

Možno vás zaujme: SKUTOČNÝ PRÍBEH Ako môže jeden obyčajný dar priniesť neobyčajnú radosť so srdcervúcou pointou

Peter možno nebol osamelý, ale i on potreboval Boha. Boha, s ktorým sa oplatí skúšať, vstávať po páde, snívať aj po neúspechu. Boha, ktorý ho naučil viac milovať, viac dávať. Viac žiť.