Písal sa rok 1912, keď sa Titanic ako loď snov vydala na osudnú plavbu. Chýr o veľkosti, luxuse a rýchlosti sa niesol všade, kde sa len našiel človek ochotný počúvať.
Pre niekoho znamenala kúpa lístku iba obyčajné skrátenie si dlhých chvíľ, ktoré by sa inak premárnili v známom prostredí, pri trkotaní o ničom so šálkou horúceho čaju podávaného presne v rovnakú hodinu. Pre ďalšieho však nástup na palubu predstavoval vykúpenie z chudoby, pretože sa mohol otočiť chrbtom odriekaniu v kruhu rodiny a skúsiť šťastie v Amerike, teda v krajine, v ktorej sa aspoň z diaľky zdalo všetko-všetučko dokonalé.
Aj Nora a Delia, hrdinky z knihy Sestry z Titanicu, autorkou ktorej je Patricia Falvey, sa rozhodli vycestovať ďaleko od biedy, aby v novom svete zabudli a vytvorili si krajšie spomienky.
Ako oheň a voda
Už od vekov to tak býva, že v súrodeneckom pute je pochopiteľná a aj nutná istá odlišnosť. V prípade dievčat Sweeneyových, sa však rozdielnosť akosi viac vyliala a zanechala po sebe spúšť. Sú ako oheň a voda, ako deň a noc.
Nora je obľúbená, aj matka ju zbožňuje, prejavuje jej celú pozornosť a uisťuje ju o tom, aká je výnimočná, krásna a aká žiarivá budúcnosť ju čaká. Niet divu, že ona uverí a podľahne márnosti a pýche. Delia, naopak, od ženskej časti rodiny dostávala len samé ponižovanie a poukazovanie na nedostatky.
Čo by z nej mohlo byť? Veď sa zajakáva. Veď ani nie je pekná. Veď večnosť trávi s nosom zaboreným do kníh.
Titanic
A potom sa dostaví neopakovateľná ponuka. Nore sa ani nesnívalo o čomsi podobnom, a predsa je to skutočnosť. Má pracovať ako guvernantka a starať sa o dcéru ovdovelého a navyše aj dosť bohatého muža. Stačí sa nalodiť, nechať sa unášať a ktovie, možno sa onen muž do nej aj zaľúbi a ona sa napokon bude tešiť z bohatstva ako pani domu.
Aj Delia sa pripravuje na cestu, hoci ona si miesto v tretej triede musela urputne vybojovať. V Amerike síce bude drieť ako slúžka, ale nič to. Dôležité je, že sa oslobodí od matkinho nenávistného zazerania.
Potopenie
Príbeh by sa zrejme odvíjal inak, ak by sa loď snov, o ktorej sa viacerí domnievali, že je nepotopiteľná, nakoniec nestretla s ľadovcom v prudkom a smrtiacom náraze. V boji o život by viac nemalo záležať na tom, kto je z ktorej vrstvy, a predsa sme vďaka knihe svedkami toho, ako aj v blízkosti smrti vládne nielen strach, zmätok a zúfalstvo, ale aj sebectvo schopné hoc aj posotiť úbožiaka do ľadových vôd oceánu.
Sestry Sweeneyové sa v panike nechtiac rozdelia, ale jedna druhú urputne hľadá. Delia kričí, vrieska a Nora sa otáča, počuje ju a rada by sa za ňou rozbehla, ale bráni jej v tom priveľa pohybu, priveľa tiel, priveľa náreku.
Omyl
A tak sa udeje niečo, čo je pre obe spočiatku nemysliteľné, ale čas ukáže, aké následky môže mať jediné rozhodnutie. Delia prežije s vedomím, že jej sestra je mŕtva. Norino meno sa ocitlo na zozname nezvestných a ona vie, čo to znamená. Pravdepodobne sa nikdy viac neuvidia tvárou v tvár a nenapravia krivdy minulosti.
Je zachránená, šokovaná a roztrasená, keď sa dotacká do prístavu, v ktorom čaká zástup mužov a žien. Kráča vpred, chce oznámiť rodine, do ktorej mala Nora nastúpiť, že nepríde, že nemôže, lebo jej viac niet.
Avšak keď nájde osobu povolanú na doriešenie záležitosti, otvorí ústa a nepremyslene sa predstaví iným menom. Predstiera, že je Nora a Deliu necháva v zabudnutí.
A klamstvo sa môže začať. Sestry z Titanicu je kniha presýtená zvratmi, Patricia Falvey si pripravila jedno prekvapenie za druhým.
Nechýbajú v nej emócie všakovakých druhov a hrdinky sa zdajú byť skutočné, takže čitateľ s nimi súciti a dúfa, že sa im povodí dobre. Je to krásne, poučné a prenesie do inej doby. Do časov, v ktorých sa žilo inak. Či lepšie, či horšie, to neviem.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies