Už v decembri 2024 medzinárodný tím vedcov pod vedením čínskych paleontológov spravil veľký pokrok v chápaní evolúcie, keď po prvý raz zmapoval krivku biodiverzity s vysokým rozlíšením, ktorá trvala 2 až 0,5 miliardy rokov.
Tento výskum pomáha odhaliť dejové línie skorých foriem života na našej planéte. Tieto formy života prešli rôznymi cyklami vzniku, rozmachu i zániku. To všetko, ako už vieme, vyvrcholilo do vzniku komplexného ekosystému, ktorý bol zapríčinený kambrijskou explóziou. V tom čase sa na našu planétu dostalo množstvo rôznych živočíchov.
Fosílie v tomto prípade patria ku kľúčovým poznatkov pri vývoji života. Záhadou je však vznik eukaryotického života a jeho prvé fosílie z pred 500 miliónmi rokov. Eukaryoty sú organizmy s bunkami, z ktorých každý má odlišné jadro, v ktorom je obsiahnutý genetický materiál, vrátane húb, rastlín a zvierat.
Hádankou je aj to, ako sa raný život ako napríklad život predkov dnešných organizmov vyvinul do rôznych ekosystémov, ktoré sú momentálne na Zemi. V každom prípade je však táto cesta od jednoduchých k zložitým formám života kľúčová, nakoľko nám môže pomôcť pochopiť biologický pôvod a budúcnosť.
Štúdia publikovaná v časopise Science objasnila pôvod a skorý vývoj eukaryotických organizmov a taktiež ponúkla niekoľko pohľadov na potenciálny mimozemský život a obývateľné planéty.
Pre vývoj najväčšej paleobiologickej databázy na svete vrátane viac ako 13 000 fosílnych udalostí z celého sveta investoval tím až šesť rokov. Za túto dobu taktiež integroval superpočítače a technológiu AI, ktorá môže vedcom pomôcť pri vytvorení prvej krivky biodiverzity s vysokým rozlíšením.
Pri výskume vedci zistili, že globálne udalosti zaľadnenia zohrali prvú úlohu v makroevolúcii raného života. Ako sa podľa štúdií zistilo, evolučná dráha eukaryot bola narušená dvoma globálnymi udalosťami zaľadnenia a to v čase medzi 720 a 635 miliónmi rokov.
Následne biodiverzita prudko vzrástla a kolísala, s významnou radiačnou udalosťou, ktorá vyvrcholila pred 580 miliónmi rokov, po ktorej nasledovalo prvé veľké vyhynutie v histórii eukaryotov.
Následne sa na našej planéte objavili prvé zložité makroskopické organizmy, do čoho sa zaraďujú aj zvieratá, avšak podľa štúdie aj tu bol pokles, a to v čase diverzity medzi 551 a 539 miliónmi rokov. Išlo o dve najskoršie masové vyhynutia v evolučnej histórii zvierat.
Výskum odhalil, že vývoj života od jednoduchého k zložitému za približne 1,5 miliardy rokov nie je lineárny proces, ale vzor striedania dlhodobej stagnácie a relatívne rýchleho rastu.
Tang Qing z Univerzity v Nanjingu, hlavný autor a zároveň jeden z korešpondujúcich autorov príspevku uviedol, že výsledky poukazujú na významný vplyv náhlych zmien prostredia, ako sú teplota a hladina kyslíka, na skoré formy komplexného života. Tieto zistenia majú kľúčový význam pre výskum mimozemského života v extrémnych podmienkach a pre posudzovanie budúcej obývateľnosti Zeme.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies