Venuša sa sťahuje z večernej oblohy, naposledy sa stretne s Mesiacom

V nasledujúcich dňoch budú mať fanúšikovia astronómie posledný raz v tomto roku možnosť vidieť stretnutie Venuše s Mesiacom na večernej oblohe. "S Mesiacom sa stretne aj počas jesene, ale už na rannej oblohe pred východom Slnka," povedal pre TASR astronóm Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.

Po nove 18. júna bude Mesiac v prvej fáze v pondelok 19. júna. V tento deň zapadne o 22.37 h SELČ (stredoeurópskeho letného času). V utorok potom o 23.14 h a v stredu o 23.42 h. Práve v tento deň budú k sebe tenký kosáčik mesiaca a Venuša najbližšie. Blízko seba budú aj vo štvrtok 22. júna. V týchto prvých fázach zapadá Mesiac počas letného slnovratu neobvykle neskoro, no neskôr ako sa bude blížiť k splnu, bude na oblohe čoraz kratšie a nižšie. "Výška Mesiaca nad obzorom súvisí s jeho polohou na ekliptike a s výškou ekliptiky v jednotlivých častiach roka," vysvetlil Juraj Tóth. Ako dodal, ekliptika je rovina, po ktorej sa pohybuje Slnko počas roka, resp. je to rovina, v ktorej obiehajú Zem a ostatné planéty okolo Slnka. "Rovina ekliptiky zviera uhol 23,5 stupňa s nebeským rovníkom. V čase letného slnovratu sa tak Slnko nachádza 23,5 stupňa nad nebeským rovníkom. Mesiac, ktorý je v čase splnu z pohľadu Zeme na opačnej strane než Slnko, je tak 23,5 stupňa pod rovinou ekliptiky," uviedol astronóm. Z tohto dôvodu je počas letného slnovratu v našich zemepisných šírkach Slnko vysoko nad obzorom a svieti viac než 16 hodín, teda dni sú najdlhšie v roku, zatiaľ čo Mesiac v splne je nad obzorom nízko a krátko – počas splnu 4. júna svietil len 7 a pol hodiny.

Mesiac, Venuša a Jupiter formujúci impozantný rovnoramenný trojuholník

"Naopak, v čase novu sa Mesiac drží z nášho pohľadu blízko Slnka. Preto je, podobne ako Slnko v tomto období, vysoko nad obzorom – strávi nad ním viac než 16 hodín. Odchýlka môže byť ešte väčšia, pretože Mesiac pri svojom obehu okolo Zeme osciluje okolo ekliptiky o 5 stupňov," doplnil Juraj Tóth. Konjunkcia nového Mesiaca a Venuše bola nápadná vo februári – napríklad 22. februára vytvorili Mesiac, Venuša a Jupiter na západnom obzore impozantný rovnoramenný trojuholník – aj v ďalších jarných mesiacoch. Najvýraznejšia bola Venuša v dňoch okolo 20. mája, kedy zapadala až 9 minút po polnoci (údaj pre Bratislavu). S jasnosťou – 4,3 mag ostáva stále najjasnejším objektom oblohy hneď po Mesiaci. Dĺžka jej pobytu nad obzorom sa však skracuje. V týchto dňoch zapadá už okolo pol dvanástej večer, v polovici júla to však bude už okolo 22. h. Na prelome júla a augusta bude zapadať vedno so Slnkom, teda bude nepozorovateľná. V druhej polovici augusta sa presťahuje na rannú oblohu, kde bude počas celej jesene pozorovateľná ako Zornička. Na večernej oblohe si Mesiac s Venušou dajú „rande“ v závere roku 2024 a prvých dvoch mesiacoch roku 2025, kedy bude Venuša opäť mimoriadne jasnou Večernicou.