Veriacich pred vstupom na bohoslužbu vítal nápis. Jedného návštevníka celkom vyrušil!

Práve sa nachádzal v Kalifornii a rozhliadal sa okolo seba, aby našiel adresu, kde by mala sídliť cirkev, aby sa pripojil k ďalším veriacim v oslave jediného Boha. Len čo mu oči napovedali, že cieľ je priamo pred ním, vydýchol si a tešil sa, že spozná i nové mená, azda i neznáme príbehy poznačené vierou a úprimnosťou.

Nápis

Pri vstupe do budovy sa nevdojak usmial, zaujal ho totiž nápis, ktorý vítal prichádzajúcich a bol natoľko dobre situovaný, že sa ho nedalo prehliadnuť. „Odlož všetky svoje starosti pred dvere cirkvi, aby si sa plne sústredil na bohoslužbu,“ písalo sa v uvítacom texte a kazateľa to spočiatku vôbec nešokovalo.

Podobné úvahy už počul, nebolo to po prvý raz vyslovené, a tak kráčal ďalej, odhodlaný nenechať sa vyrušovať. Ako však čas plynul, zisťoval, že sa nedokáže oddať ani kázni, ani piesňam, ktoré sa v kresťanskom slovníku označujú ako chválospevy. Myseľ mu neprestajne zabiehala k nadpisu a odmietala sa odtiaľ pohnúť. Skúmal svoj postoj, pýtal sa seba i Boha, prečo ho celá záležitosť rozladila a čo mu na tom v skutočnosti prekáža.

Až potom, keď na krajinu dopadala ťažká tma, pochopil, že nadpis priamo odporuje podstate Boha, že ľudí vyzýva, aby pred Stvoriteľa pristupovali pokrytecky, tváriac sa, že nemajú problémy, že ich nikdy nič nebolí, že sú azda dokonale spokojní a v konečnom dôsledku Jeho pomoc sa im nezíde.

Ach, koľké klamstvo!

Veď ak nemôžeme byť otvorení pred Bohom, ak pred Ním nemáme vylievať svoje srdcia, ak je našou úlohou čosi formálne a naučene šomrať, potom by bolo spojenie s Najvyšším iba akousi náboženskou maskou. Iba dvojtvárnosť. Iba neúplnosť.

Pravdaže, Boh si zaslúži i úctu a vďaku, ktoré by rozhodne mal dostať i počas bohoslužieb, hoc nielen tam, ale prečo by sme Mu zatajovali, keď On i tak všetko o nás vie?

Naopak, až vtedy okúsime, aký je dobrý, keď Ho budeme spoznávať v radostiach i súženiach, v chorobách i vtedy, keď máme telá zdravé, v úsmevoch i slzách. On je ten, pred ktorým naozaj nemusíme predvádzať naučené výkony, veď koniec-koncov o tom vraví i nejedna pasáž v Biblii.

Učí nás, že Boh sa voči úprimným správa úprimne, a že akákoľvek starosť zaťažuje viečka, máme Mu ju odovzdať, vypovedať Mu, čo a ako bolo, a dovoliť, aby vykonal, čo vie vykonať jedine ten, čo drží v prstoch zem.

Prečítajte si tiež: Sestry služobnice vyzbierali pre Ukrajinu vyše 35 000 ružencov