BRATISLAVA – Kandidát na prezidenta Slovenskej republiky Štefan Harabin vo verejnoprávnej televízii spomína na svoje roky vo funkcii ministra spravodlivosti SR. Okrem iného predkladá aj kompetencie, na ktoré má prezident podľa Ústavy SR právo.
Štefan Harabin sám uvádza, že nikdy politikom nebol. Zastával síce funkciu ministra spravodlivosti, ale ako sudca. Navyše z dôvodu nezlúčiteľnosti funkcii, musela byť počas tohto obdobia jeho funkcia sudcu pozastavená. Ako minister sa zaslúžil o skrátenie súdneho konania z troch rokov na 10 mesiacov, čo konštatovala aj Rada Európy.
Zároveň ako prvý v tomto štáte začal brojiť proti úžerníctvu a nekalým praktikám v exekutíve. Zaviedol prácu väzňov, ktorá bola v rozsahu 20-80 %. Bohužiaľ sa mu však isté veci nepodarilo presadiť, a tak ako zatiaľ jediný minister v histórii našej krajiny odstúpil zo svojho postu dobrovoľne.
"Za mojej éry bola najvyššia dôveryhodnosť justície, a práve to rozkladali politici," vyjadril sa Štefan Harabin na súčasný stav justície, ktorá sa nachádza na bode mrazu.
"Prezident republiky, keď chce aby nastúpil právny štát, tak za prvé musí byť generálny prokurátor volený zhromaždením prokurátorov, alebo plénom prokurátorov. Súdna rada musí byť odpolitizovaná."
Kameňom úrazu je, pokiaľ ide o dôveryhodnosť a kradnutie v štáte, že policajná inšpekcia je pod politikom. A práve cez prezidenta je možné zmeniť celý chod štátu. Aj preto je Harabin názoru, že v prezidentských voľbách nepôjde o víťazstvo konkrétneho kandidáta, ale o celkový obraz štátu.
Čo sa týka Európskej únie, tak tá by sa mala zachovať a rozšíriť svoju spoluprácu na ochranu Schengenských hraníc. Lisabonská zmluva, za ktorú bývalý minister spravodlivosti v roku 2007 hlasoval, dala do výlučnej kompetencie členských štátov migračnú a azylovú politiku.
"Neboli sme povinní prijať ani 1500 migrantov, ktorých sme zobrali dobrovoľne. A keďže sú v rozpore s našim platným právnym systémom, tak budem trvať na tom, aby sa vrátili späť."
Podľa jeho ďalších slov je obdobným príkladom aj smernica EÚ o kontrole zbraní, ktorá požaduje ich likvidáciu u legálnych držiteľov. V Lisabonskej zmluve je zakotvené, že otázka zbraní a streliva patrí výlučne do kompetencie členských štátov. Vyplýva z toho to, že je to len ďalší zásah do kompetencii členských krajín. Navyše je právne nulitná, takže ju ani žiaden minister nemôže prijať.
"Som za Európsku úniu, kde jej štatutári budú dodržiavať právo únie."
"My nepotrebujeme dávať na luxemburský súd, že neprijmeme smernicu o kontrole zbraní. My ju jednoducho neprijmeme, lebo toto je postoj suverenity Slovenskej republiky aj v rámci Lisabonskej zmluvy."
Štefan Harabin otvoril aj tému V4, ktorá hlasovala proti migračnému paktu. Slovenská republika sa totiž v Európskom parlamente zdržala hlasovania, no takýto postup je podľa neho vecou trestnej činnosi zneužitia právomoci verejného činiteľa, a nedôstojný postup slovenských štatutárov, ktorí nereprezentujú Slovensko v zmysle platných zmlúv.
"Prezident Slovenskej republiky je súčasť exekutívy a zodpovedá za riadny chod štátu. Pokiaľ mi ľudia dajú dôveru, tak zaručujem, že ani jeden občan sa nestane predmetom šikany a svojvôľe štátnych úradníkov."
Na záver ešte dodal, že jeho prezidentská kampaň bude financovaná transparentným spôsobom a peniaze od žiadnej politickej strany ani oligarchu neprijme.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies