BRATISLAVA - Mikročip implantovali po prvý raz do ľudského tela v roku 1998. Komerčné využitie technológie si prerazilo cestu až počas uplynulej dekády. Britsko-poľská firma Walletmor uviedla, že ako prvá na svete začala predávať mikročipy, ktoré dokážu implantovať pod kožu a pritom ním môžeme zaplatiť v obchodoch či reštauráciách. To však nie je všetko, čo dokážu.
„Môžete zaplatiť za drink v Riu, kávu v New Yorku, u kaderníka v Paríži alebo vo vašich miestnych potravinách,“ uviedol zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Wojtek Paprota. „Jednoducho všade, kde je možná bezkontaktná platba.“
Čip od tejto firmy má hmotnosť menšiu ako jeden gram a je len o niečo väčší ako zrnko ryže. Tvoria ho malý mikročip a vysielač obalený biopolymérom, čo je materiál z prírodných zdrojov podobný plastu.
Technológia je bezpečná, má všetky potrebné regulačné schválenia, funguje ihneď po implantovaní a zostane na jednom mieste. Nepotrebuje batériu ani žiaden iný zdroj energie. Využíva pritom technológiu NFC, ktorá je známa aj vďaka možnosti bezkontaktnej platby smartfónmi. Iné čipy umožňujúce platby fungujú na princípe RFID, čo je podobná technológia ako pri fyzických bezkontaktných debetných alebo kreditných kartách.
Prečítajte si tiež: SAE zaviedli nový identifikačný preukaz, s ktorým vybavíte takmer všetko
Mnohí majú iste z takéhoto riešenia obavy a odsudzujú ho. Prieskum z roku 2021 ukázal, že približne 51 % z viac ako 4 000 respondentov z Európskej únie a Veľkej Británie by implantovanie čipu zvážilo. Najväčší strach u ľudí vzbudzovali otázky spojené so samotnou implantáciou a bezpečnosťou. Firma už predala viac ako 500 kusov svojich čipov.
Spisovateľka a odborníčka na inovatívne technológie Theodora Lau uviedla, že prichádzame do kontaktu s ďalším spôsobom výmeny dát. Upozornila však, že vždy je potrebné zvážiť, akú cenu sú ľudia ochotní zaplatiť za pohodlie.
„Kde nakreslíme čiaru, keď ide o naše súkromie a bezpečnosť? Kto bude chrániť kritickú infraštruktúru a ľudí, ktorí sú jej súčasťou?“ uviedla.
Nada Kakabadse z Univerzity v Readingu povedala, že technológia má aj svoju „temnú stránku, ktorá má potenciál na zneužitie“. „Pre tých, ktorí si nevážia slobodu jednotlivca, otvára zvodné, nové pohľady na kontrolu, manipuláciu a utláčanie,“ ozrejmila. „Kto vlastní dáta? Kto k nim má prístup? A je etické čipovať ľudí tak, ako to robíme zvieratám?“
Steven Northam, ktorý sa venuje akademickej činnosti na Univerzite vo Winchestri, tvrdí, že na obavy nie sú dôvody. Je tiež zakladateľom firmy BioTeq, ktorá od roku 2017 vyrába bezkontaktné čipy. Tie sú určené najmä pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorým pomáhajú napríklad otvárať dvere.
Možno vás zaujme: Náhle prebudenie počas operácie. Mýtus alebo pravda?
Holanďan Patrick Paumen má vo svojom tele 32 implantátov. Medzi nimi je aj spomínaný čip na otváranie dverí alebo magnet, ktorý má v prste.
„Technológie sa stále vyvíjajú, takže toho budem mať ešte viac. Moje implantáty rozširujú možnosti môjho tela. Nechcel by som bez nich žiť. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí nebudú chcieť nejakým spôsobom modifikovať svoje telo. Mali by sme ich rešpektovať rovnako, ako by oni mali rešpektovať nás ako 'biohekerov',“ vyhlásil.
The moment a lot of people have patiently waited for, including myself..
— Patrick Paumen (@Vicarious1984) April 5, 2019
My newest implant: VivoKey Special Project - contactless payment!https://t.co/wi653XeMLuhttps://t.co/1OmJBgbJ66 pic.twitter.com/3lGAk3brv1
Čip na bezkontaktnú platbu si dal implantovať v roku 2019 a odvtedy ho využíva. „Zákrok bolí rovnako, ako keď vás niekto uštipne,“ dodal.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies