...Spíš si zoznam svojich radostí, vášní z detstva. Len tak si ho načmáraj perom na papier, alebo vytlač a daj na viditeľné miesto, zarámuj, hoď do poznámok v mobile, alebo nakresli. Pozbieraj tie rozkotúľané farebné koráliky, kúsky šťastia, ktoré pozývali tvoje detské srdce do radostného tanca.
Veci, pri ktorých si cítil, že krv v žilách prúdi. Veci, pri ktorých si vedel, že ťa do nich volá sám Boh. Kde si cítil slobodu na jazyku, skúšal svoje hranice, pokoroval svoje výzvy a strachy, ktoré ti rozžíhali tie neopakovateľné iskry v očiach. Kúsky, ktoré sa rokmi a skúsenosťami stratili. V tme, v utrpení, slzách, bolesti. Stratil si kúsky seba, svojej dôstojnosti. Rozmazali sa línie tvojich hraníc, prestali existovať.
Stratil si schopnosť načúvať tlkotu svojho srdca a hrkálkovitému zvuku tvojho slobodného smiechu. Stratil si rozlišovanie moje, tvoje, ich. Tvoj hlas sa niekde rozplynul, hrdlo zostalo celkom priškrtené, keď z neho malo vyjsť pevné NIE! Rozmenil si sa na najdrobnejšie drobné. Nezostal čas na radosť. Na vášne. Na vietor vo vlasoch, keď si na letných prázdninách u babičky letel na bicykli a objavoval neznáme. Na chuť čerstvých malín na jazyku, ktorej sladkosť si cítil celé hodiny. Na príjemnú bolesť snehu, ktorý ti vliezol na kožu pri divokých pretekoch na sánkach na kopci za domom. Na stratenie sa v obľúbenej piesni, filme, vôni, na omamné rande s morom niekde na konci sveta. Na všetko, čo v tebe vyvolávalo radosť, pokoj, slobodu. Čo ťa motivovalo, dávalo ti snívať, posilňovalo, živilo.
Ak sa ti po rokoch zdá, že všetky tie koráliky radosti, tvoriace súčasť tvojho ja sa rozkotúľali a stratili v nenávratne, nie je to pravda! Nič z toho, čo do nás vložil Boh, nemôže prestať existovať! Nič z toho, cez čo nám On dáva pocítiť radosť, nemohlo byť zabité. Bolo to len prekryté. Ťažobou, smútkom, strachom. Bolo to len zabudnuté, stíšené, zatlačené, do kúta, vyblednuté, zašpinené, zaprášené... No stále to je. A je to stále rovnaké - tvoje vášne, tvoje radosti! Tvoj smiech a iskry v očiach.
Objav ich znovu. Po rokoch trápenia, smútku a potláčania. Ak je tvoje telo, myseľ aj duch už fyzicky voľný od akýchkoľvek pút a manipulatívnych vzťahov, a cítiš stále ten smútok, tú dieru v duši, je čas začať zbierať tie farebné koráliky tvojho rozkotúľaného ja! Vráť sa k tomu, čo bola tvoja voľba, čo bola tvoja radosť. Čo bol tvoj čas, čas pre dobré veci, dobré momenty, smiech, voľnosť...
Vráť sa k svojmu ja, hovorí ti Boh. Vráť sa k tomu, čo som do teba vložil a na čo máš právo. Cez zážitky, napínanie svalov, potenie sa v telocvični, beh lesom, spev na hory, cez vône na sporáku, cez nové plány a projekty, náhle nádherné nápady zachytené v čerstvom vzduchu. Naplň dni svojho (staro)nového ja dobrými momentmi. Dobrými ľuďmi. Dobrými vecami. Obľúbenými farbami. Umením. Pozorovaním oblohy.
Znovunachádzaj radosť vo svojich zručnostiach, talentoch, daroch. Boh chce, aby si sa z nich tešil, chce ti tak vlievať nové sily do žíl, vzduch do pľúc a radosť do očí. Napíš si zoznam. Svojich vášní, svojich darov a schopností, svojich hodnôt. A už nikdy nikomu nedovoľ vytrhnúť ti ich z rúk a hovoriť, že je niečo dôležitejšie. Že ty a tvoje svetlo v očiach nie je dôležité...
7 tipov na zotavenie po toxickom vzťahu:
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies