Víťazom predčasných volieb v Arménsku sa stala strana premiéra Pašinjana

Po zrátaní všetkých volebných okrskov má jeho strana Občianska zmluva 53,9 % hlasov. Opozičná aliancia, ktorú vedie Pašinjanov hlavný rival, bývalý prezident Robert Kočarjan je na vzdialenom druhom mieste s približne 21 % hlasov, uviedla volebná komisia. Volebná účasť bola takmer 50 %.

Premiér získal silný mandát
Blok ďalšieho bývalého prezidenta skončil na treťom mieste s 5,2 % hlasov a ďalšia strana získala takmer 4 %. Zoskupenia strán potrebujú 7 % hlasov, aby sa dostali do parlamentu.

Zákon však umožňuje, aby koalícia alebo tretia strana skončila v parlamente aj s menším podielom, ak sa cez potrebnú hranicu dostanú len dva politické subjekty.

Pašinjan v pondelok nadránom oznámil víťazstvo, hoci vtedy bolo zrátaných len 30 % okrskov, informuje spravodajský portál BBC.

Politik vyzval jeho podporovateľov, aby sa večer zišli na hlavnom námestí v Jerevane. „Arménčania dali našej strane Občianska zmluva mandát na vedenie krajiny a mne osobne, aby som viedol krajinu ako premiér. Už teraz vieme, že sme dosiahli presvedčivé víťazstvo vo voľbách a budeme mať presvedčivú väčšinu v parlamente,“ vyhlásil Pašinjan.

Kočarjan hovorí o manipulácii volieb
Kočarjanova aliancia Pašinjanovo vyhlásenie neuznáva. „Stovky signálov z volebných miestností svedčiacich o organizovanom a plánovanom falšovaní slúžia ako vážny dôvod nedostatku dôvery,“ uvádza sa vo vyhlásení bloku.

Samotný Kočarjan, spojenec a priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina, pritom v minulosti čelil obvineniam z manipulovania prezidentských volieb v prospech spojenca, pripomína BBC.

Podľa arménskych úradov sa voľby konali v súlade s legislatívou. Generálna prokuratúra však v nedeľu večer informovala, že dostala 319 hlásení porušenia volieb a začala šesť trestných vyšetrovaní, ktoré sa týkajú údajného podplácania počas kampane.

Predčasné voľby pre mierovú dohodu 
Pašinjan vyhlásil predčasné voľby, pretože čelil od novembra minulého roka silnému tlaku, keďže mu mnohí obyvatelia Arménska i politickí oponenti vyčítali, že súhlasil s mierovou dohodou, ktorá ukončila šesťtýždňový konflikt s Azerbajdžanom o oblasť Náhorného Karabachu.

Politik dohodu obhajoval ako jediný spôsob, ako zabrániť tomu, aby región, ktorý bol od skončenia vojny v roku 1994 pod kontrolou etnických arménskych síl, Azerbajdžan neobsadil celý.