Vôňa minulosti: Neskutočné a fascinujúce. Takéto povolania dnes už ťažko nájdeme

V dávnejších časoch mali k dispozícii iné veci, zápasili s inými problémami, no dobre, možno aj rovnakými ako my, ale aj inými a aj práce bývali odlišnejšie. Živiť sa nejako ľudia museli, a tak robili to, čo im vtedajšie časy dovolili a čo bolo aj potrebné, lebo či sa nám to zdá alebo nie, naozaj by sa bez niektorých, dnes už aj smiešne znejúcich, povolaní nezaobišli. A že ponuka bývala pestrá, ach, radšej ani nebudem hovoriť.

Trúchlič

Povedali by ste si, že na pohreboch je plaču tak či tak veľa, veď sa oplakáva niečí príbuzný, priateľ či známy, ale kedysi sa platilo ženám, aby sa na smútočnom obrade zúčastnili a revali, čo im len hrdlo stačilo. Ich úlohou bolo plakať tak, ako by plakali skutoční trúchliaci a tieto dámy sa tešili naozaj veľkej obľube.

Budík

Keď sa niektorí chceli zobudiť v určitom čase a báli sa, aby nespali pridlho, povolali na pomoc budičov, ktorí s radosťou za poplatok vykonali, čo bolo treba. Stávali pred oknami svojich zamestnávateľov a s obuškami trieskali, aby sa páni či panie naozaj prebudili. Neodišli, až kým sa okná neotvorili, čo bolo znamenie, že si robotu odviedli dobre a môžu ísť po ďalších chodníčkoch.

Vyháňači

Na nedeľnej bohoslužbe sa zúčastňovalo veľa veriacich, kostoly boli preplnené a kto nechodil a nepočúval kázeň, často upadal do nemilosti. Nie však o tom som chcela písať, skôr o tom, že kým kňaz rozprával, nikto nestrpel vyrušenie. A vyrušovalo sa viac ako dosť, lebo do kostolov zvykli vbehnúť psy a tie štekaním a inými zvukmi vyvolávali rozruch. A vtedy sa iniciatívy ujali vyháňači, ktorí psov popohnali preč a dopriali tak kresťanom príjemný priebeh nedele.

Lovci

Potkany, myši, pijavice, ale aj iní votrelci sa vtierali do miest, a to najmä v období stredoveku. Skoro sa zdalo, že sú všade, a keďže to nebolo dvakrát vítané, oslovili sa lovci, ktorí dostávali plácu za to, že chytali a zbavovali ľudí otravných narušiteľov súkromia.

Sprevádzač

To by len bolo, keby kráľovné šli na toalety osamote, také niečo sa veru nesmelo stať. Aby sa neslýchanosti zabránilo, existovali sprevádzači, ktorí sa od kráľovien nepohli ani vo chvíli takej ošemetnej a dohliadali na to, aby bolo všetko na poriadku.

Dohadzovač

Pre dohadzovačov sa stalo priam poslaním dohadovať sobáše, vyberať nevestám ženíchov a ženíchom nevesty. Lásku spájali uvážlivo, ale pri výbere im poslúžil vlastný vkus, takže tí, čo ich oslovili, sa museli spoliehať na cudzí úsudok. Možno aj dnes sú dajakí dohadzovači, len majú smolu, že svoje rady musia núkať zadarmo. Čo už, raz snáď opäť zasvieti slnko aj pre nich, veď ktovie, aké zamestnania sa ešte vyskytnú.