Vrcholná schôdzka NATO: Bolo to od počiatku jasné, Ukrajinu do Aliancie nepustia, ale... (komentár Iva Samsona)

V úvodnom príhovore v posluchárni Andrewa W. Mellona, kde pred trištvrte storočím podpisovali Zmluvu o NATO, prezident Biden v bojovom vystúpení zdôraznil na prvom mieste tie klasické hodnoty NATO, predovšetkým obranu demokracie.

Ale ešte určitý čas pred stanovením agendy samitu vo Washingtone sa Európania triasli obavami, či ukrajinská problematika neustúpi v očiach USA tej pacifickej. Stretnutie sa pritom deje v atmosfére prezidentských volieb USA v novembri a v dňoch, keď je pozícia demokratického kandidáta Joea Bidena na trón v Bielom dome neistá vzhľadom na jeho zjavné zdravotné problémy. Ak sa v kedysi slávnom Komunistickom manifeste od Marxa a Engelsa písalo, že „Európou obchádza strašidlo komunizmu“ to už dávno neplatí. Európa, t. j. NATO, sa bojí vplyvu brutálne kapitalistického Ruska a súčasne ňou obchádza strašidlo menom Donald Trump. Ten nijakou slabosťou pre kontinent svojich predkov netrpí.

Ako na seba Ukrajina nasmerovala kľúčovú pozornosť na samite

Dlhšie pred otvorením tohto vrcholného stretnutia sa v kruhoch NATO odohrával súboj o najdôležitejšiu agendu podujatia. Nebolo jasné, do akej miery samit pod tlakom USA vyzdvihne otázku orientácie na geostrategický pacifizmus na úkor záujmu o Európu.

Francúzsko, ktoré sa vnútri NATO nemá s Američanmi veľmi rado a v minulosti dokonca vystúpilo z jeho vojenskej zložky, má na zreteli na prvom mieste záujem Ukrajiny a varovalo, že americká angažovanosť v Pacifiku iba vyprovokuje Čínu. Tak o tom aspoň referovala agentúra AFP.

Je pravda, že Ruska sa USA už veľmi neobávajú, svoju ostražitosť presunuli k čínskej hrozbe a v ich záujme je budovať globálne strategické partnerstvo s Austráliou, Japonskom, Južnou Kóreou a Novým Zélandom. Európski členovia NATO ich v tom nemôžu nepodporiť, ale nevzdajú sa Európy ako pupku sveta. Napokon, NATO je skratka pre Severoatlantickú alianciu, nie pre atlanticko-pacifickú.

Inak, s Japonskom a Južnou Kóreou sú USA už desaťročia posplietané obrannými dohodami, čo viedlo k niečomu ako pragmatické historické zmierenie medzi Japonskom a Južnou Kóreou.

Závery tejto dvojdňovej schôdzky prezidentov a hlav štátov členských krajín tak nemôžu životný záujem USA v pacifickej oblasti ignorovať, ale Američanov to stálo ústupky v ukrajinskej záležitosti. Ako to pri samitoch NATO často býva, hlavné body záverečného komuniké sú už dopredu vyjednané. Ukrajinu teda vo veci vstupu do Aliancie opäť odsunú do ríše futuristických rozprávok. Napriek tomu sa ako neotrasiteľný bude hlásať princíp, že každá krajina má právo rozhodovať o svojom bezpečnostnom smerovaní vrátane členstva v svetových alebo regionálnych organizáciách.

Mimochodom, Rusko bolo od prvej polovice 90. rokov jednoznačne proti aliančnej integrácii krajín Strednej východnej Európy, to znamená aj Slovenska, ale našťastie sa Rusko vtedy ešte usilovalo o demokraciu a stabilitu a na jej čele stál nerozhodný B. Jeľcin, ktorý čelil povstaniu na Kaukaze. Dnes by vstup Slovenska do NATO, nehovoriac o vstupe bývalých sovietskych pobaltských republík, Moskva označila za agresiu. S inváziou do baltských krajín by nečakala, prepásla tak možnosť prísť „ochraňovať“ tamojšie ruské menšiny ešte pred vstupom do Aliancie. Nateraz už je neskoro, ak Kremeľ nechce vyvolať svetovú vojnu, čo určite nechce.

Cena útechy - zbrane pre Ukrajinu

Ak by bolo Rusko napadlo Ukrajincov trebárs paradajkami a Ukrajina by prosila o paradajky, pre NATO by nebol problém dodávať Kyjevu rajčiny. Tých sa rodí v južnej Európe dosť, v takom Španielsku nimi aj nezmyselne mrhajú. Lenže Rusko zaútočilo smrtiacimi zbraňami a Ukrajina prosí o zbrane, tými však od počiatku „vstupu“ ruských vojsk na Ukrajinu Západ šetrí.

Samit NATO vo Washingtone ale potvrdil určitú zmenu. Vyjadril plnú a trvalú podporu Ukrajincom a bol schopný túto už predtým prisľúbenú podporu časovo, kvalitatívne aj kvantitatívne špecifikovať.

Ešte v lete dostane Ukrajina lietadlá F-16 (nakupuje ich od USA aj Slovensko), ktoré budú ihneď pripravené k nasadeniu. Výcvik ukrajinských pilotov prebieha už dlho. Na okraj prebiehajúcej schôdzky vo Washingtone to v spoločnom vyhlásení uviedli USA, Holandsko a Dánsko s tým, že ich presun na Ukrajinu je už v plnom prúde. Tieto krajiny sľúbili dodávku týchto stíhačiek už vlani, ale prísun neustále odkladali.

Nejde iba o lietadlá. Potvrdili aj poskytnutie protivzdušných systémov Patriot a tucty iných taktických protivzdušných systémov ako Nasams alebo Iris-T. Odsúhlasili aj finančnú pomoc vo výške 40 miliárd eur. Ukrajinský prezident Zelenskyj tak neodíde z Washingtonu úplne s prázdnou, ale jeho hlavný sen – prijatie do NATO – sa opäť odkladá na neurčito. NATO, tak znie argumentácia, nemôže pozvať na vstup krajiny, na území ktorých sa vedie vojna.

Ukrajine vo Washingtone paradoxne veľmi pomohla najnovšia tragédia, keď Rusko zaútočilo na detskú nemocnicu a iné civilné ciele v Kyjeve. Mŕtvych detí, lekárov a civilistov bolo neúrekom. Útok ostro odsúdila aj Bezpečnostná rada OSN a menovala Rusko ako páchateľa. Dokonca čínsky zástupca nad týmto činom vyhlásil „hlboké znepokojenie“, aj keď Rusko priamo nemenoval.